Miška a jej malí pacienti 2: Neočakávaní hostia
od Cholewinska-Szkoliková Aniela z vydavateľstva Ikar, a.s. november, 2019
Miška a jej malí pacienti 2: Neočakávaní hostia
od Cholewinska-Szkoliková Aniela z vydavateľstva Ikar, a.s. november, 2019
Autor: | Cholewinska-Szkoliková Aniela |
Vydavateľstvo: | Ikar, a.s. |
Rok vydania: | november, 2019 |
EAN: | 9788055169248 |
ISBN: | 978-80-551-6924-8 |
Počet strán: | 48 |
Typ tovaru: | Viazané knihy |
Jazyk: | slovenský |
Rozmery: | 195x240x10 mm |
Edícia: | Stonožka |
Žáner: | Beletria (do 10 rokov) |
Vydanie: | 1 |
Edícia: | Miška a jej malí pacienti |
Viac o knihe Miška a jej malí pacienti 2: Neočakávaní hostia (Cholewinska-Szkoliková Aniela)
Zoznám sa so sympatickou sedemročnou Miškou, ktorá má v domčeku v korune košatej lipy veterinárnu kliniku. Má totiž neobyčajný dar – rozumie zvieratkám. Vďaka tomu presne vie, čo jej pacientov trápi. Pomáha jej aj najlepší priateľ – psík Popík.
Aj tentoraz má veterinárka Miška plné ruky práce: Popík nájde v lese zranenú sovu, žriebätko Zefír má poranené kopýtko a Fliačika, šteniatko Miškinej priateľky Evky, rozbolí uško. Pomôže im Miška? A aký nečakaný hosť ju navštívi? Všetko sa dozvieš v nových príbehoch z Lipovej kliniky.
Pre deti od 4 rokov
Z poľského originálu Misia i jej mali pacjenci. Niespodziewani goście (Wydawnictwo Zielona Sowa, Warszawa 2017) preložila Silvia Kaščáková.
Ukážka z knihy:
Miškin hrnček bol až po okraj plný lesných jahôd.
„Mami, stačí toľko?“ spýtalo sa dievčatko pani Katky, ktorá sa práve chystala natrhať ďalšie sladučké ovocie. „Pozri, ako krásne je na našej lúke! Oddýchnime si tu!“
Dievčatko zložilo z pliec ruksak, posadilo sa na prevrátený peň a s nadšením sa rozhliadlo po zelenom lese.
„Vedešte nie som unavená, Miška!“ rozosmiala sa mama. „Ale ak chceš, posed' si tu s Popíkom a ja ešte nazbieram pár jahôd na bublaninu. To bude dobrota!“
Keď sa pani Katka vzdialila, Miška si vyzula sandáliky a zaborila si bosé nohy do mäkkého machu. Zažmú rila oči, vystavila pehavú tvár slnku a pochutnávala si na sladučkých jahôdkach. Popík sa vrtel obďaleč a zodpovedne oňnchával každé steblo trávy.
„Hav, hav!“ všimol si čosi odrazu.
„Ó, nie, Popík, nikam nejdem.“ Miška sa na priateľa ani nepozrela. „Je mi tu dobre, nepohnem sa odtiaľto ani na krok.“
„Hav, hav!“ Popík sa však rozštekal ešte hlasnejšie.
„Len sa ti voľačo zazdalo,“ tíšilo ho dievčatko, kým jedlo ďalšiu jahôdku. „Nerozoznáš stopu, lebo si v lese. V prírode vonia všetko ináč. Ale ak chceš, utekaj. Ja zostanem.“
Popík sa vyčítavo pozrel na dievčatko, potom sa k nemu otočil zadkom a s nosom pri zemi zamieril do lesa.