Detská kniha prvej dámy slovenskej fantastiky Alexandry Pavelkovej, ktorá je známa aj vďaka svojej pomoci opusteným zvieratám. Jedného dňa sa život v dome so záhradou navždy zmení. V ten deň totiž majitelia domu zachránia opustené mačiatka a zoberú ich k sebe. Postarať sa o ne však nie je jednoduché, pretože dvaja malí kocúrikovia sú veľmi chorí. Osirelé mačiatka aj staršie mačky, ktoré už v dome žili, budú musieť preliezť veľa prekážok a vylízať mnoho misiek, kým sa z nich stane nerozlučná partia. Kniha plná dobrodružstiev a zlodružstiev poteší nielen predškolákov a mladších školákov, ale dozaista zaujme aj ich rodičov. Jeden z hrdinov knihy kocúrik Žabko má svoj profil na facebooku, kde sa rád podelí o svoje postrehy zo života mačiek a ľudí.

Ukážka z knihy:

Vitajte u Mačiek
Poznáte Tetu Mimu? Keby ste ju stretli na ulici, iste by ste ju neprehliadli. Je veľká, okrúhla a kožúšok má hustý ako ľadový medveď, až na to, že nie je biely, ale sivý. Teta Mima však na ulicu nechodí. Celý svoj život, čo je mnoho rokov, prežila v dome so záhradou v jednom meste uprostred Slovenska.

To však neznamená, že je stará. Jednoducho už veľa vecí videla a o mnohých veciach počula.

Keď sa Teta Mima narodila, mala štyroch bratov. Ich mama bola pruhovaná mačička Sirka a otec obrovský sivomodrý kocúr, ktorý Sirku veľmi ľúbil. Sirka bola najdúšik. Veľká mačka ju jedného dňa našla plakať v predzáhradke, uzimenú a vyhladnutú. Nakŕmila ju, umyla, zbavila bích. Nakoniec Sirka v dome, kde žila Veľká mačka spolu s Veľkým kocúrom a Babkou, zostala navždy.

To bolo však veľmi dávno. Teta Mima ten príbeh pozná len z rozprávania Veľkej mačky, hoci všetko nechápe. Veľké mačky sú totiž v skutočnosti ľudia, ktorí rozumejú mačacej reči a vedia sa správať ako mačky. Aspoň občas. Používajú však veľa rôznych slov a pochopiť ich je niekedy naozaj ťažké. Mima si pamätá, že bola ešte veľmi maličká, keď jej mamička zmizla a viac ju už nevidela. Mime chýbalo mamičkino mlieko, iné jedlo jej nechutilo. Preto veľmi zoslabla a ochorela. Zatiaľ čo mocnejší bratia rástli a krásneli, malú Mimu neustále bolelo bruško a nariekala. A tak sa s nimi nenaháňala. Nechytala slnečné prasiatka, nelovila mačiatkovské granulky zapadnuté pod gauč.