Heidi stratila obidvoch rodičov a nemá sa o ňu kto starať. Najbližší príbuzný je jej starý otec, ktorý žije vysoko v horách. Drsná alpská príroda a dlhoročná samota však spôsobili, že je z neho široko-ďaleko vyhlásený mrzút. Keď teta Deta privedie k nemu Heidi, starec rozhodne nadšením neoplýva. Čo si počne s dieťaťom? Ani pre mestské dievčatko nie je jednoduché zvyknúť si na nový život a na mrzutého starého deda...

Ukážka z knihy:

O TOM, AKO HEIDI PO PRVÝ RAZ UVIDELA STARÉHO OTCA

„Kedy už tam budeme?" vypytovala sa Heidi a poslušne cupitala za tetou.

„Keď pôjdeš tak, abo treba, o hodinu tam môžeme byť.“ odvrhla Deta.

„Ale ja by som si už chcela sadnúť."

„Behať po kopcoch za kozami, to si vedela, ani sedieť si nepotrebovala, tak si teraz nesťažuj. A svižne! Do západu slnka nech sme hore."

Vyšplhali sa na malú náhornú plošinu a bonečne sa pred nimi ukázala chalupa starého otca. Stála prilepená vysoko na skale ako nejaké orlie hniezdo.