Jude si rafinovanou dohodou k sebe pripútala krutého Cardana, a tak sa stala bábkarkou ťahajúcou za nitky, tajnou vládkyňou skazeného kráľa. Mánevrovať v sieti neustále sa meniacich politických hier by však bolo náročné, aj keby sa dal Cardan jednoducho ovládať. On však robí všetko preto, aby ju ponížil a podryl jej autoritu, hoci je ňou nevysvetliteľne fascinovaný. Navyše, všetko nasvedčuje tomu, že pre Jude predstavuje niekto z jej blízkych hrozbu. Aby si Jude udržala moc, musí čo najskôr odhaliť zradcu - popri boji s vlastnými komplikovanými citmi voči Cardanovi. V pokračovaní bestselleru Krutý princ rozohráva jedna z najúspešnejších autoriek fantasy Holly Black nebezpečnú hru spletitých intríg a potlačovanej túžby.

Ukážka z knihy:

PROLÓG
Jude pozdvihla cvičný meč a zaujala prvý postoj: očakávanie útoku.

Zvykaj si na jeho váhu, upozornil ju Madoc. Do každého úderu musíš vložiť dostatok sily a nesmieš poľaviť. Začneme tým, že túto silu získaš.

Bude to bolieť no moc sa rodí práve z bolesti.

Rozhodne sa postavila do trávy, prechádzala z jednej pozície do druhej a vietor jej pritom strapatil vlasy. Prvý postoj - mierne naklonený meč držala priamo pred sebou a chránila si telo. Druhý - pozdvihla rukoväť a čepeľ nad jej hlavou vyzerala ako roh jednorožca. Tretí - meč spustila na úroveň bedier a zdanlivo nenútene ním švihla. Nakoniec prišiel štvrtý postoj - meč opäť zodvihla, tentoraz do výšky pliec. Z každej pozície dokázala rýchlo zaútočiť alebo sa brániť. Súboj s mečom je ako šach, ktorý sa hrá celým telom. Bojovník musí byť schopný predvídať ďalší súperov ťah a zasiahnuť ešte skôr, než príde. Jude je po takejto šachovej partičke vždy samá modrina, premáha ju únava a frustruje celý svet vrátane nej samej.

Alebo sa to možno viac podobá bicyklovaniu. Keď sa Jude ako diera v normálnom svete učila jazdiť na bicykli, často padala. Kolená mala posiate chrastami a mama si myslela, že jej po nich navždy zostanú jazvy. Sama si však odmontovala pomocné kolieska a pohŕdavo hľadela na Taryn, ktorá šla opatrne po chodníku. Jude si od začiatku chcela užívať rýchlu jazdu po ulici, tak ako Vivi, aj keď jej potom po večeroch musel oco pinzetou vyberať spod kože štrk.

Niekedy jej nesmierne chýbal bicykel, vo Férii boli iba ozrutné ropuchy, štíhle zelenkavé poníky či kone s divokými pohľadmi a telami úzkymi ako tieň.

Vo Férii mala Jude, okrem iného, zbrane a nevlastného otca, ktorý jej zavraždil rodičov - generála Najvyššieho kráľa menom Madoc. Madocovi šlo len o to, aby bola nepreko-nateľne rýchla a ochotná bojovať na život a na smrť. Jude mohla udierať zo všetkých síl, no jej snaha mu zakaždým bola iba na smiech. Tešilo ho, keď ju ovládol hnev. Vravieval, že je ako oheň.

Aj Jude sa radšej hnevala, ako by sa mala báť a myslieť na to, že je obyčajná smrteľníčka vo svete plnom netvorov. Nikto sa nechystal ponúknuť jej pomocné kolieska.

Na druhom konci lúky Madoc ukazoval Taryn správne bojové pozície. Aj ona sa učila narábať s mečom. Nemala problém s postojmi, naopak, dokonale ich ovládala, ale samotné bojovanie z duše nenávidela. Predvídateľné obranné manévre striedala s predvídateľnými útokmi a veľmi rýchlo prestala rozmýšľať nad tým, čo robí. Stačilo narušiť tento vzorec a utrpela porážku.