Martin Servaz, začínajúci kriminalista, sa púšťa do vyšetrovania dvojnásobnej vraždy. V lese našli telá dvoch sestier oblečené do šiat na prvé prijímanie. Scéna ako vystrihnutá z trileru Erika Langa, autora drsných krimi románov. O dvadsaťpäť rokov neskôr otrasie verejnosťou podobný prípad záhadnej vraždy ženy v bielom...

Ukážka z knihy:

Kde zmizol kríž

Ten zlý sen, čo mal trvať dvadsaťpäť rokov, sa začal v podobe dvoch mladých dievčat v bielych šatách. V to ráno daždivá obloha s odtieňmi sivej a perlovo sivej, prechádzajúcimi do čiernych mrakov, čo prichádzali od západu, bola beznádejne neľútostná. Kvapky bubnovali na strechách vozidiel, keď zastali na malom parkovisku v univerzitnom mestečku, a lejak ich sprevádzal až po miesto ohraničené páskou v lesíku na juhu ostrova. Ďalej za stromami sa strážnici pokúšali natiahnuť plachtu, aby ochránili miesto zločinu pred prudkým dažďom. Dvaja z nich zatiaľ držali nad mŕtvymi dáždniky. Vtom sa plachta nafúkla, vytrhla sa im z rúk a ovinula sa okolo jedného kmeňa. Strážnici bežali za ňou. Technik bez ohľadu na to fotografoval a bledé svetlo bleskov bičovalo obidve telá, šaty nasiaknuté vodou, lesknúce sa kmene, premočenú zem, aj sám dážď a tmavé siluety policajtov v uniformách. Servaz si povedal, že v takom počasí nebude možné uchrániť miesto zločinu.

Len čo prišiel Kowalski, začal v tom zmätku robiť poriadky a usiloval sa zaviesť hierarchiu, aká musí existovať na každej scéne zločinu. Najprv vyhrešil mladého strážnika, ktorý fajčil pri telách, oči mal červené a celý sa chvel. Potom sa obul do tých, čo bojovali s plachtou, až sa im ju napokon podarilo upevniť na kmene. Prikázal roztiahnuť ďalšie dve plachty, nie proti búrke, ale aby ochránil scénu pred zvedavcami - väčšinou to boli študenti z blízkeho univerzitného mestečka - a pred objektívmi novinárov. Policajnému fotografovi oznámil, že potrebuje zábery celku, z bližšej vzdialenosti a aj podrobné, prikázal mu zabrať aj skupinku a čísla áut na parkovisku univerzitného mestečka.

Servaz tam v daždi a medzi stromami prežíval absolútnu hrôzu. Kruté záblesky dodávali dvom mladým telám čosi rušivé, až hypnotizujúce. Takmer sa mu zdalo, že sa odrazu prebudia, zdvihnú hlavy a pozrú sa naňho mŕtvymi očami.

Kowalski naňho kývol a brodili sa v blate k súdnemu lekárovi, pokúšali sa zanechať čo najmenej stôp, čo bolo v tom chaose len zbožné želanie.

- Zdravím, inšpektor, - ozval sa doktor čupiaci pri telách, ani sa neobzrel.

- Zdravím, doktor, - odvetil Kowalski. - Tuším sme vám pokazili víkend.

- Budúcu sobotu sa mi vydáva dcéra, aspoň som sa uvoľnil.

Lekár odhrnul vlasy jednej obeti a elektrickým lampášom jej

zasvietil na mokrú šiju. Servaz prehltol. Mokré vlasy, ešte takmer detská tvár a to preoblečenie spôsobili, že vyzerala ako desivá bábika v ľudskej veľkosti. Vo svetle lampáša bolo vidieť každú kvapku vody na jej nevinnej tvári, aj maličkú vyrážku a ten najmenší detail - napríklad dlhé plavé mihalnice, na ktorých sa perlil dážď, až sa mu zazdalo, že sa zachveli. V jednom okamihu si naozaj myslel, že otvorí oči.

- A teda?