Nové Fifty shades, tentokrát z opačného pohľadu a to hlavného hrdinu Christiana Greya. 

V USA a v Anglicku vyšiel román Grey 18. júna, čiže v deň, keď má literárna postava, idol mnohých žien Christian Grey, imaginárne narodeniny, a postaral sa tak o patričné nadšenie i rozruch.

E L James umožnila čitateľom nahliadnuť do sveta Fifty Shades znovu, tentoraz však z pohľadu komplikovaného Christiana Greya.

Autorka v knihe odhalí dôvody a motiváciu jeho konania. Vďaka jeho myšlienkam, túžbam a tajným snom sa pred čitateľmi odvíja známy, ale zároveň i nový milostný príbeh, ktorý fascinoval už milióny fanúšikov po celom svete.

Román Grey vo Veľkej Británii prekonal hranice predajnosti. Počas prvých štyroch dní sa predalo viac ako 1 milión výtlačkov. Státisicové predaje dosiahli aj ostatné série na Slovensku.

Päťdesiať odtieňov sivej, Päťdesiat odtieňov temnoty a Päťdesiat odtieňov slobody sa predalo viac ako 180 tisíc kusov. 

Svet Päťdesiatich odtieňov sivej očami Christiana Greya Prostredníctvom jeho vlastných slov, myšlienok, úvah a snov ponúka E L James iný pohľad na ľúbostný príbeh, ktorý uchvátil milióny čitateľov po celom svete. CHRISTIAN GREY má rád kontrolu v každej situácii. Jeho život je usporiadaný, disciplinovaný a absolútne prázdny – až do dňa, keď do jeho kancelárie vpadne pôvabne neohrabaná a éterická Anastasia Steelová. Po jej odchode sa Christian snaží zabudnúť na ňu, ale namiesto toho sa zmieta v búrke emócií, ktorým nerozumie a ani im nedokáže odolať. Zdá sa, že na rozdiel od žien, s ktorými sa stretával predtým, Ana doňho vidí – že cez masku úspešného biznismena, čo si užíva luxusný životný štýl, prenikne až do Christianovho chladného a zraneného srdca.Zaženie vzťah s Anou desivé zážitky z detstva, ktoré Christiana každú noc prenasledujú? Alebo jeho temné sexuálne túžby, tendencia ovládať druhých a zničujúca nenávisť voči sebe samému Anu odradia a zničia krehkú nádej, ktorú mu dáva?

Ukážka z knihy: Grey - Päťdesiat odtieňov sivej z pohľadu Christina Greya

V nečakanom popude pod vplyvom opojnej kombinácie rozorvanosti a radosti zakričím na Anu: "Poriadne sa drž!" A pretáčam nás na chrbát. Ana vykríkne a zapiera sa rukami o plexisklo kokpitu. Keď nás prevrátim naspäť, smeje sa. To je tá najuspokojúcejšie odozva, akú si muž dokáže predstaviť, a tiež ma núti do smiechu.

"Teraz som rada, že som neraňajkovala!" húkne na mňa.

Áno, spätne vzaté, je to dobré, pretože sa to chystým urobiť zas."

Tentokrát sa drží popruhov a zakláňa hlavu, aby videla priamo na zem, nad ktorou visí. Radostne sa chichoce a zvuk jej smiechu sa miesi so svišťom vetra. 

"Krásne, čo?" zavolám.

"To jo."

Viem, že nemáme moc času, pretože termika tu nie je nič moc, ale je mi to jedno. Ana si to užíva...a ja tiež. 

Snaží sa ku mne otočiť hlavu, ale pevne utiahnuté popruhy jej to nedovoľujú. 

"No tak, Anastázia vezmi to do rúk," nalieham dôraznejšie.

Moja páka sa mi pohne v rukách a ja viem, že ju tiež drží.

"Chyť to poriadne. Drž to v kľude. Vidíš pred sebou ten budík v strede? Musíš tú ručičku udržať v strede."

Krásne plachtíme po priamej osi, červená bavlnka zostáva kolmo ku kokpitu. 

"Šikovné dievča."

Moja Ana. Nikdy necúvne pred žiadnou výzvou. A z nejakého nepochopiteľného dôvodu som na nu nesmierne pyšný.

"Som ohromená, že si mi prenechal kontrolu," zakričí naspäť. 

"To by ste pozerala, čo všetko by som vás nechal robit, slečna Steelová. A teraz mi to už vráť."

Preberám kontrolu a stáčam nás smerom na letisko, pretože už začíname strácať výšku. Myslíž, že nás tam dokážem dopraviť. Prostredníctvom vysielačky informjem bensona a každého, kto by mohol počúvať, že sa chystáme pristáť, a robím ešte jednu otočku, aby som nás dostal bližšie k zemi.

"Teraz sa drž, bejby. Bude to trochu hádzať."

Zahajujem klesanie a vyrovnávam L-23, aby smerovalo vodorovne s ranvejov. Rýchlo sa blížime k trávnatej ploche, na ktorú dosadáme. Darí sa mi udržať obidve krídla nad zemou, dokým neprídeme k stopke na samom konci ranveje. Odisťujem poklop, otváram ho, odopínam si pásy a škrabem sa von.

Preťahujem sa, odopínam si padák a usmejem sa na ružovolícu slečnu Steelovú. "Tak aké to bolo?" Pýtam sa a siaham dovnútra, aby som jej rozopol pásy a odopol padák.

"Bolo to mimoriadne. Ďakujem," priznáva a oči jej svietia radosťou.

"Bolo to niečo viac?" pýtam sa a dúfam, že si nevšimla s akou nádejou v hlase.

"Bolo to omnoho viac." Rozžiari sa a ja som zrazu v siedmom nebi. 

"Tak poď." Podávam jej ruku a pomáham jej vyliezť z kokpitu. Keď zoškočí dole, berem ju do náručia a tlačím k sebe. Ešte som plný adrenalínu, a tak moje telo okamžite zareaguje na jej mäkkosť. V nanosekunde mám ruky v jej vlasoch a zakláňam jej hlavu, aby som mal prístup k jej ústam. Jednou rukou jej schádzam po chrbte až na bedrá a mačkám si ju k prebúdzajúcemu sa rozkroku a moje pery si nárokujú tie jej v dlhom, zmyselnom a majetníckom bozku.

Chcem ju.

Tu.

Teraz.

Na tráve.

Zareaguje podobne, prsty má zapletené v mojich vlasoch, ťahá ma za ne a prosí, aby som si ju vzal, otvára sa mi ako kvet.

Odtrhávam sa, aby som sa nadýchol a prišiel k rozumu.

Preboha, na poli nie!

Benston a Taylor sú neďaleko.

Z očí jej sála túha, tiež by to chcela.

Nepozeraj sa tak na mňa, Ana. 

"Raňajky, " zašepkám skôr, než urobím nejakú hlúposť. Otáčam sa, berem ju za ruku a vyrážam naspäť k autu.

"A čo ten klzák?" diví sa a snaží sa stačiť môjmu tempu.

"Niekto sa už o to postará." Od toho Taylora platím. "My sa teraz najeme. Tak už poď."

Radostne vedľa mňa kráča a sála z nej šťastie, neviem, či som ju niekedy videl takú veselú. Jej nálada je nákazlivá a ja márne spomínam, či som sa ja sám niekedy cítil tak povznesene. Keď jej otváram dvere auta, neubránim sa úsmevu od ucha k uchu.

Z reproduktorov sa valí hudba Kings of Leon a ja varážam z letiska naspäť k I-95.

Na dialnici začne Ane pípať mobil.

"Čo to bolo?" Pýtam sa.

"Pripomienka na tabletky," zamrmle.

"To je dobré, skvelá práca. Nenávidím kondómy."

Mrknem na ňu kútikom oka a myslím, že som zahliadol, ako pretočila oči, ale nie som si istý. 

"Páčilo sa mi, ako si ma Markovi predstavil ako tvoju priateľku," mení tému.

"A nie si snáď?"

"Som?" Myslela som, že si chcel mať.."

"To som chcel, Anastázia. A stále chcem. Ale už som ti hovori, že chcem tiež viac."

"Som veľmi šťastná, že chces viac," povie potichu.

"Chceme sa potešiť vzájomne, slečna Steelová," podpichnem ju a zachádzam pred International House of Pancakes - čo je jedno z otcových hriešnych potešení.

"IHOP?" Vyhŕkne neveriacky.

Mustang zavrčí a stíchne. "Dúfam, že si už hladná."

"Tu by som ťa nikdy nečakala."

"Otec nás do jednej z nich brával vždy, keď bola mama na lekárskej konferencii." Sadáme si do jedného z jedálenských boxov, čelom k sebe. "Bolo to naše tajomstvo." Prečítam menu a očkom sledujem Anu, ako si uhladzuje vlasy za uši a skúma, čo by jej mohla palacinkáreň ponúknuť k raňajkám. Nedočkavo si oblízne pery a ja musím potláčať fyzickú reakciu tela. "Už viem, čo chcem," vydýchnem a premietam si to, čo by si povedala na návrh skočiť si so mnou na toalety. Naše oči sa stretnú a ja sa dívam, ako sa jej rozširujú zreničky.

"Chcem to isté, čo ty," vydá zo seba. Ako obvykle, slečna Steelová necúvne pred žiadnou výzvou.