Kultúrny vplyv Paríža na slovenských spisovateľov a výtvarníkov, ktorí tam mali možnosť v priebehu 20. storočia absolvovať kratší alebo dlhší pobyt, bol veľký a mal priame dosahy nielen na samotnú umeleckú tvorbu, ale aj na zmeny v uvažovaní o úlohách a postavení kultúry a na samotný životný štýl viacerých slovenských umelcov. Spoločnou črtou bola evidentná snaha zúročiť nadobudnuté kultúrne skúsenosti v domácej slovenskej kultúre. Získané kultúrne vplyvy sa neredukovali len na oblasť umenia, ale prakticky na všetky oblasti každodenného života, v rámci ktorých bola významným aspektom snaha nadväzovať na francúzsky radostný a hedonistický prístup k životu. Kultúrny vplyv Paríža sa tak u slovenských umelcov mohol prejavovať vo svojej komplexnosti s presahom nielen do umeleckých sfér, ale aj do konceptov každodenného života. Vďaka výskumu zachovaných spomienok, korešpondencie a článkov môžeme na reprezentatívnom výbere osobností slovenskej literatúry a výtvarného umenia nahliadnuť do zákulisia týchto unikátnych kultúrnych a životných skúseností a pochopiť ich význam a prínos nielen pre samotných umelcov, ale aj pre modernú slovenskú kultúru.

Ukážka z knihy: 

"Je to podivné a patrilo by do osobitného bádania a uvažovania, prečo Paríž lákal slovanských umelcov a spisovateľov.“

(Emil Boleslav Lukáč)

Moderný Paríž sa v období medu svetovými výstavami v rokoch 1878, 1889 a 1900 stával svetovou kultúrnou metropolou, mestom umenia, zábavy, rozkoší, mestom osvetlených širokých bulvárov, pouličných kaviarní, kabaretov a tančiarní. Počas obdobia prekvitajúcej Belle Époque sa Paríž stal uznávaným umeleckým a intelektuálnym centrom, pričom osobitný význam v tomto kon texte mala od roku 1890 umelecká štvrť Montmartre, do ktorej sa sťahovali výtvarníci a spisovatelia. V roku 1900 prišiel do Paríža španielsky maliar Pablo Picasso a o sedem rokov namaľoval prvý kubistický obraz Avignonské slečny.

Po skončení prvej svetovej vojny sa centrom umeleckého života Paríža stala štvrť Montparnasse. V roku 1921 svojím príchodom do Paríža americký spisovateľ Ernest Hemingway, otvoril dekádu „Američana v Paríži". Francúzsky básnik André Breton vydal v roku 1924 Surrealistický manifest. V tridsiatych rokoch sa Paríž stal centrom módy a významných módnych prehliadok. Rozkvet Paríža ako svetovej kultúrnej metropoly však bol násilne prerušený 14. júna 1940, keď doň vpochodovala nemecká armáda a nastalo obdobie okupácie a umeleckej stagnácie.