Tereza zbožňuje svoju prácu v prestížnej personálnej agentúre. Odchodom starého šéfa a príchodom jeho rozmaznanej dcéry Emílie, ktorá sa v kresle riaditeľky usadí ako osa na bonbóne, sa však všetko zmení nielen vo firme, ale naruby sa obráti aj Terezin súkromný život. Býva so svojou dobrou kamarátkou, začne si vzťah s príťažlivým mladším kolegom Artúrom a je presvedčená, že jej nič nechýba. Kým jej osud nepripraví ťažké skúšky...

Ukážka z knihy:

Razantne vystúpila z výťahu na devätnástom poschodí najvyššieho mrakodrapu v meste. Urobila niekoľko krokov po lesklej podlahe k bielemu recepčnému pultu, ale dievčine, ktorá sedela za ním, nevenovala ani krátky pohľad. Namiesto toho na ňu hodila luxusný kabát a šatku. S kabelkou tentoraz na chvíľu zaváhala. Napokon si to rozmyslela, prehodila šiju z ľavého predlaktia na pravé, ešte viac vyrovnala chrbát, mierne zaklonila hlavu a s chladným výrazom na tvári autoritatívne vykročila po dlhej chodbe plnej dverí do svojej slnkom zaliatej kancelárie s výhľadom - ako inak - na Bratislavský hrad.

Scéna ako skopírovaná z filmového hitu Diabol nosí Pradú, len posunutá na iný koniec sveta, do podstatne menšej krajiny, do oveľa menšieho mesta i do možností miestnych pomerov. Arogantnou šéfkou v tomto prípade nebola Miranda, ale protekčná dcérenka Emília Mašková. Asistentkou na recepcii či sekretariáte bola namiesto Andy v podaní krásky Anne Hathawayovej naša ryšavka Kristína. Nie sme redakcia najvplyvnejšieho módneho magazínu v krajine, sme personálna agentúra pomenovaná po jej zakladateľovi, seniorovi Maškovi.

Našlo by sa ešte niekoľko ďalších rozdielov.

Kým filmová šéfka Miranda poctivo pracovala od svitu do mrku, až prichádzala o svoj súkromný život, naša Emília sa veru nešla roztrhať. Ba často sme nadobúdali dojem, že do práce prišla iba predviesť ďalší nový kostým, ktorý si v predchádzajúci podvečer zaletela vybrať do Paríža otcovým súkromným lietadlom, prípadne pootravovala svojho osobného stylistu, aby jej poň skočil do New Yorku či Milána. Bezodkladne! Na Kristínu ráno zvyčajne nešetrne hádzala aj kabelku. Pravdaže, nie vtedy, keď v ruke stískala najnovší model, ktorý sme ešte nevideli, potrebovala sa ním pochváliť a jej kamošky z luxusných apartmánov na nábreží Dunaja práve nemali čas. Preto nečudo, že si Kristína po necelých dvoch rokoch, čo u nás pracovala, už vyvinula grif na odchytávanie šéfkiných vecí, aby neprišla k ďalšej modrine na čele či pleci.

„Takú stíhačku by som doma nezniesol.“ Počas firemnej porady si pri pohľade na šéfkino hysterické vyčíňanie často pohundrával jeden z najväčších vtipkárov v tíme a jeden z najmladších zamestnancov agentúry Artúr.

„Ja pokojne áno,“ kontroval mu kolega Šašo s náznakom slastného zastenania pri pohľade na Emíliine štíhle nohy. „Musí to byť poriadna divoška.“

Vedenie firmy Emília pred pol druha rokom prebrala od svojho otca, ktorý túto značku založil, vypiplal a priviedol až na špičku a medzi najväčšie autority. V sedemdesiatke sa však rozhodol pre zaslúžený oddych. Všetci personálni manažéri, analytici či asistenti, ktorí tu pracovali dlhšie, ho mali veľmi radi.