O deťoch toho pani Betka Brdková veľa nevie, zato pletie najkrajšie koberce v meste a vášnivo vypĺňa objednávacie lístky. Po jednej dodávke tovaru takmer spadne z nôh, keď jej kuriér omylom doručí obrovský balík a v ňom instantné dieťa, Konráda z konzervy. Nikdy sa o nikoho nestarala okrem seba, rýchlo si však dieťa obľúbi a učí sa byť mamou. V továrni na dokonalé deti onedlho na chybu prídu a Konráda začnú hľadať, aby ho doručili na správnu adresu. Betka sa ho odmietne vzdať a spolu s priateľmi vymyslia plán… Podarí sa im to? To sa dozviete, ak si prečítate napínavý a vtipný príbeh, ocenený Nemeckou cenou za literatúru pre mládež.

Ukážka z knihy:

Pani Betka Brdková sedela v hojdacom kresle a raňajkovala. Vypila štyri šálky kávy, zjedla tri žemle s maslom a medom, dve vajíčka na mäkko, krajec čierneho chleba so šunkou a syrom a krajec bieleho chleba s husacou pečeňovou paštétou. A keďže sú hojdacie kreslá na hojdanie, tak sa pani Brdková počas jedenia a pitia hojdala a urobila si na svojom belasom župane hnedé fľaky od kávy a žlté fľaky od vajíčok. Okrem toho jej do výstrihu na župane napadalo veľa omrviniek z chleba a žemlí.

Pani Brdková sa postavila a skákala na jednej nohe po obývačke až dovtedy, kým zo župana nepovypadávali všetky omrvinky. Potom si oblízala prsty polepené od medu a povedala si: „Milé dieťa, teraz sa umyješ, slušne sa oblečieš a pustíš sa do práce, ale rýchlo!"

Keď sa pani Brdková rozprávala sama so sebou, vždy sa oslovovala „Milé dieťa".

Kedysi, keď bola pani Brdková ešte naozaj dieťa, mama jej hovorievala: „Milé dieťa, urob si úlohy, milé dieťa, utri riad, milé dieťa, buď ticho!"

A neskôr, keď už pani Brdková nebola dieťa, hovorieval jej manžel, pán Brdko: „Milé dieťa, uvar obed, milé dieťa, priši mi gombík na nohaviciach, milé dieťa, umy podlahu!" Pani Brdková bola zvyknutá plniť úlohy a rozkazy len vtedy, keď jej niekto povedal „milé dieťa".