Rusko všetci dobre poznáme. Ale je to naozaj pravda? Nie je to len naša naivná predstava? Nová kniha Michaila Zygara, autora bestselleru Všetci mocní Kremľa, nás zoberie o sto rokov späť, do mimoriadne zaujímavej časti ruských dejín.

Dokumentárna kniha Impérium musí zomrieť nám predstavuje živú drámu ojedinelého ruského experimentu s občianskou spoločnosťou, ktorú o pár rokov definitívne rozdrvil despotizmus komunistickej revolúcie. Malé okienko medzi dvoma rovnako dusivými autokratickými režimami imperiálnym a komunistickým bolo otvorené len na niekoľko krátkych chvíľ, no ozveny tohto veľkého príbehu zreteľne počujeme ešte aj dnes.

Od posledných rokov života Leva Nikolajeviča Tolstého až po smrť cárskej rodiny Rusko experimentovalo s liberálnosťou a kultúrnou otvorenosťou. Ruský balet bol v Európe vrcholom dobrého vkusu. Rozkvitala literatúra, divadlo i nové politické názory a Sankt Petersburg bol na chvíľu druhým Parížom. Na pozadí hroznej vojny a upadajúcej ekonomiky však štát nemohol takéto pokusy tolerovať dlhodobo.

Dokumentárna kniha Michaila Zygara Impérium musí zomrieť vychádza v preklade Samuela Marca. Zároveň ňou otvárame novú absyntovskú edíciu, v ktorej sa budeme venovať histórii a neobyčajným dejinným súvislostiam.

Ukážka z knihy:

Nie som historik, ale novinár, a preto som aj túto knihu napísal podľa novinárskych pravidiel: akoby boli postavy stále nažive a ja som sa s nimi zhováral - podobne ako v mojej knihe Všetci mocní Kremľa.

Našťastie, väčšina mojich protagonistov svoje príbehy vyrozprávala, zanechala po sebe podrobné denníky, listy, pamäte a verejné vyhlásenia. Aby sa mi podarilo vykresliť obraz Ruska na začiatku 20. storočia, nesnažil som sa prečítať čo najviac dostupných prameňov. Hoci niet pochýb o tom, že mnohí ľudia klamali (najmä vo svojich pamätiach), pričom väčšina z nich to robila v úprimnom presvedčení, že hovorí pravdu.

Mojím hlavným cieľom bolo pozrieť sa na onen svet očami súčasníka. Nemal som vopred jasnú odpoveď na otázku, prečo sa Októbrová revolúcia udiala. Nemal som žiadnu teóriu, ktorú som čitateľovi chcel dokázať; to by totiž vyžadovalo určité triedenie faktov. Naopak, kým som sa zbavil všetkých predsudkov a stereotypov, kým som zoškrabal vrstvy usadenín, ktoré na udalosti naniesli profesionálni historici, stálo ma to množstvo úsilia. Mnohí z nich mali totiž vopred stanovené koncepcie a pripravené odpovede. Mnohí sa na Októbrovú revolúciu pozerali ako na celok a nezvratný proces.

Moji protagonisti o týchto koncepciách a odpovediach nič nevedeli - alebo skôr nevedia. Žijú si svoje životy a ani netušia, že jedného dňa ich budeme považovať za malé kolieska v súkolí veľkých dejín.

Kniha sa začína na prelome 19. a 20. storočia. Je to fascinujúca doba.