Nová kniha dvojice autoriek Hlbokomorských rozprávok - Moniky Kompaníkovej a ilustrátorky Veroniky Holecovej Klímovej. Timi a Ema bývajú na samom konci sveta, v maličkom suterénnom byte, do ktorého sa nezmestí ani len spoločná detská izba. Vynaliezavé deti si však vedia poradiť a svoj hlavný stan si rozložia vo výťahovej strojovni na streche šestnásťposchodového paneláka. Za oknom pulzujú svetlá veľkého sveta aj svetelné signály mamy, ktorá každý večer odchádza do mesta za prácou. Ako si však Timi a Ema poradia s tajomným cudzincom, ktorý sa jedného dňa nasťahuje do ich detskej izby? Prečo mamine svetlo zhaslo? Nájdu v sebe dosť odvahy, aby zistili, čo je na konci sveta a ešte kúsok za ním?

Ukážka z knihy:

Ten podvečer sedela v jednom z autobusov asi štyridsatročná žena a počítala zastávky. Nastúpila na zastávke Koniec sveta a vystúpila na devätnástej, na Konvalinkovej ulici.

Žena pracuje v jednej z budov, ktoré sa na oboch stranách Konvalinkovej ulice týčia ako kordón vojakov so sklenenými štítmi, a má na starosti čistotu najvyššieho, dvadsiateho siedmeho poschodia. Budova má aj dve podlažia podzemných garáží, rozľahlú halu s recepciou, tri reštaurácie, na streche klimatizačnú jednotku veľkú ako rodinný dom, šesť luxusných výťahov pre návštevníkov a jeden veľký otlčený, ktorý používajú upratovačky, ochrankári, strážnik, recepčná či inštalatér. Na chodbách, vo výťahoch a v kanceláriách sú koberce, pod ktorými sa vinú kilometre káblov. Všade sú šípky a ceduľky s menami, aby každý vedel, kam môže a kam nemôže vstúpiť.