Pacient
od Sebastian Fitzek z vydavateľstva Vydavateľstvo TATRAN, spol. s r.o. jún, 2019
Pacient
od Sebastian Fitzek z vydavateľstva Vydavateľstvo TATRAN, spol. s r.o. jún, 2019
Autor: | Sebastian Fitzek |
Vydavateľstvo: | Vydavateľstvo TATRAN, spol. s r.o. |
Rok vydania: | jún, 2019 |
Rok poslednej dotlače: | október, 2020 |
EAN: | 9788022210171 |
ISBN: | 978-80-222-1017-1 |
Počet strán: | 304 |
Typ tovaru: | Pevná väzba bez prebalu, lesklá |
Jazyk: | slovenský |
Rozmery: | 135 x 215 mm |
Žáner: | Pripravované |
Vydanie: | 1 |
Edícia: | Sebastian Fitzek |
Viac o knihe Pacient (Sebastian Fitzek)
Unesené dieťa, zúfalý otec a jeho pekelný výlet do útrob psychiatrie, aby sa dozvedel priamo od vraha, čo sa stalo s jeho dieťaťom. Osvedčený a vynikajúci Fitzek vezme čitateľa na dobrodružnú cestu, kde mu na každom kilometri vyrazí dych nečakané prekvapenie.
Ukážka z knihy:
Prečo je tu tak chladno?
Na to, že Myriam práve vkročila do pekla, bolo tu dole, v pivničnej kobke bez okien s vlhkými stenami, na ktorých sa držala čierna pleseň ako rakovina na pľúcach fajčiara, príliš chladno.
„Opatrne," upozornil ju policajt a naznačil jej, aby pri vchode do kotolne sklonila hlavu, ináč by sa udrela o potrubie odpadovej vody. A to mala Myriam iba stošesťdesiatpäť centimetrov. Na rozdiel od Tramnitza, ktorý aj pri takej strašnej príležitosti vyzeral atraktívne. Široké plecia, vysoké čelo, štíhly, no svalnatý. Ako stvorený na titulku kalendára berlínskej polície, keby nejaký bol. Tu dolu sa mu v blond účese v štýle „zase som nevedel zaspať" zachytával prach a pavučiny, lebo hlavu mal tesne pod stropom pivnice. Domček na okraji Grunewaldu pochádzal z dvadsiatych rokov minulého storočia. Vtedy boli ľudia očividne menší.
A určite nie takí zlí ako posledný obyvateľ tohto domu. Alebo predsa?
Myriam prehltla a snažila sa rozpamätať na krstné meno milého policajta, ktorý ju vyzdvihol u nej doma a priviezol sem.
Niežeby na tom záležalo. Len sa chcela rozptýliť. No nič dostatočne nevinné jej nezišlo na um. Nie tu, v pivnici, ktorá páchla krvou, močom a strachom.
A smrťou.
Tramnitz uvoľnil červeno-bielu policajnú pásku v tvare X, ktorou forenzní technici prelepili prázdny rám dverí. Na poletujúcej páske sa opakoval nápis čiernymi písmenami: POLÍCIA, VSTUP ZAKÁZANÝ.
Ale Myriam to čítala ako: „NECHOĎ ĎALEJI NEPOZERAJ SA TAM!"
„Počujte." Komisár si nervózne pošúchal rukou trojdňové strnisko na brade. Vo svetle zaprášenej pivničnej lampy vyzeral, akoby mal žltačku. „Chcem vás upozorniť, že vlastne by sme tu ani nemali byť."
Myriam chcela prikývnuť a zároveň pokrútiť hlavou (Nie, nemali by sme. No na druhej strane: Áno, musím to urobiť), čo v konečnom dôsledku dopadlo tak, že čudne mykla telom.