Intímne, pôsobivé a inšpiratívne memoáre bývalej prvej dámy Spojených štátov amerických. Michelle Obamová sa vďaka svojmu zmysluplnému životu stala jednou z najikonickejších a najpodmanivejších žien našej éry. Ako prvá dáma Spojených štátov amerických a jako vôbec prvá Afroameričanka v tomto postavení významne pripela k vytvoreniu najprívetivejšieho a najtolerantnejšieho prostredia v histórii Bieleho domu.

Stala sa energickou zástankyňou práv žien na celom svete, na širokej platforme propagovala cestu k zdravšiemu a aktívnejšiemu životnému štýlu a neochvejne stála po boku svojho manžela, keď viedol krajinu cez niektoré zo strastiplných období jej histórie. A napokon, čo je tiež veľmi dôležité, uprostred nemilosrdných bleskov fotografov a neutíchajúcej pozornosti médií a verejnosti vychovala dve vzdelané na svet súce dcéry. Michelle Obamová nás vlastným neopakovateľným štýlom uvádza do svojho sveta a spomína skúsenosti a zážitky, ktoré z nej urobili silnú ženu, akou je dnes. Úprimne, múdro a bez pretvárky rozpráva o svojom detstve v okrajovej štvrti Chicaga, o náročných rokoch, keď naplno pracovala ako právnička a matka dvoch dcér, a o živote po boku Baracka Obamu v Bielom dome. Otvorene a duchaplne opisuje drobné zábavné historky, napr. ako s Barackom ušli z predstavenia slávneho muzikálu Bedári, lebo uťahaní po dlhom pracovnom dni nevydržali počúvať dlhé pasáže o francúzskej biede a chudobe, alebo ako si Michelle s anglickou kráľovnou vzájomne ťažkali na problém s tlačiacimi topánkami. Michelle Obamová nezabúda ani na veľké úspechy a trpké sklamania vo verejnom i súkromnom živote svojej rodiny. Spomienky tejto mimoriadnej ženy s veľkým srdcom a charizmou nám ukazujú, aké dôležité je nasledovať svoj vnútorný hlas a neprestajne rásť. Autobiografia Michelle Obamovej vyšla v počiatočnom trojmiliónovom náklade, dlho sa držala na prvých priečkach rebríčka najpredávanejších kníh a bola preložená do 31 jazykov.

Michelle Robinsonová prežila detstvo v južnej časti Chicaga, kde sa v malom byte na poschodí delila o spoločnú izbu s bratom Craigom a naháňala sa s ním v blízkom parku. Jej rodičia Fraser a Marian Robinsonovci ju odmalička viedli k tomu, aby bola otvorená a nebojácna. Život ju však zavial oveľa ďalej a do úplne iných sfér – počnúc posluchárňami Princetonskej univerzity, kde po prvý raz pocítila, aké je to byť jedinou černoškou v aule, až po presklenú výškovú kancelársku budovu, kde pracovala na poste renomovanej firemnej právničky. Tu sa v jedno letné dopoludnie objavil v jej kancelárii študent Barack Obama a obrátil celý jej starostlivo naplánovaný život naruby.

Michelle Obamová opisuje v tejto knihe začiatky svojho manželstva, keď sa snažila zladiť prácu, rodinu a materské povinnosti s rýchlo sa rozvíjajúcou politickou kariérou svojho manžela. Odhaľuje súkromné diskusie súvisiace s jeho kandidatúrou na post prezidenta aj svoju úlohu v jeho kampani, ktorá jej priniesla popularitu, no zároveň sa nevyhla ani kritike. So šarmom, humorom a s neobvyklou otvorenosťou ponúka pohľad do zákulisia diania, keď sa jej rodina stala stredobodom pozornosti celého sveta, aj na osem dôležitých rokov, ktoré prežila v Bielom dome – na to, ako sa postupne zoznamovala so svojou krajinou a krajina sa zoznamovala s ňou.

Kniha Môj príbeh nás zavedie do skromných kuchýň v Iowe aj do tanečných sál Buckinghamského paláca, nevynechá okamihy veľkého žiaľu a nezlomnej vôle. Dá nám nazrieť hlboko do duše jedinečnej priekopníckej osobnosti, ktorá sa snaží žiť autenticky a investuje energiu, sily a hlas v prospech vyšších ideálov. V odvážnom a úprimnom prerozprávaní svojho príbehu nás vyzýva, aby sme sa zamysleli nad tým, kto v skutočnosti sme a kým chceme byť.

Ukážka z knihy:

Predslov
Marec 2017

Ako dieťa som nemala veľké nároky. Chcela som psa. Chcela som mať dom so schodiskom - celé dve poschodia pre jednu rodinu. Z nejakého dôvodu som túžila po štvordverovom kombi namiesto dvojdverového kupé značky Buick, ktoré bolo pýchou môjho otca. Zvykla som hovoriť ľuďom, že až vyrastiem, budem detskou lekárkou. Prečo? Pretože som sa dobre cítila medzi malými deťmi. A tiež som rýchlo pochopila, že je to odpoveď, akú dospelí radi počujú. Fíha, lekárka! Dobrá volbal V tom čase som nosila vrkoče, komandovala svojho staršieho brata a za každých okolností som v škole musela mať najlepšie známky. Bola som cieľavedomá, hoci som ani presne nevedela, čo chcem dosiahnuť. Dnes si myslím, že jedna z najnezmyselnejších otázok, aké dospelí môžu položiť dieťaťu, je: Čím chceš byť, keď budeš veľký? Akoby dospievanie malo nejaký koniec. Človek sa jedného dňa niečím stane a hotovo.

V doterajšom živote som bola právničkou. Bola som aj námestníčkou v nemocnici a riaditeľkou neziskovej organizácie, ktorá podporuje mladých ľudí v ich profesijnom raste. Bola som černošskou študentkou z robotníckej triedy na prestížnej univerzite, ktorú navštevovali prevažne belosi. Neraz som bola jedinou ženou, jedinou Afroameričankou v miestnosti. Bola som nevestou, vystresovanou mladou matkou, žiaľom rozorvanou dcérou. A ešte donedávna som bola prvou dámou Spojených štátov amerických - v pozícii, ktorá oficiálne nie je pracovnou pozíciou, no predsa mi poskytla možnosti, aké som si ani nedokázala predstaviť. Bola pre mňa výzvou i pokorením, cítila som sa v nej dôležitá i menejcenná, a nezriedka všetko naraz. Len teraz si začínam uvedomovať, čo všetko sa udialo počas posledných rokov - od chvíle, keď môj manžel v roku 2006 začal zvažovať kandidatúru na prezidentský úrad, až po chladné zimné ráno, keď som s Melániou Trumpovou nastupovala do limuzíny a sprevádzala ju na inauguráciu jej manžela. Bola to jedinečná cesta.