Rímsky cisár Marcus Aurelius mal zaujímavý zvyk. Či už v stane priamo na bojisku, alebo doma v paláci, vždy si našiel chvíľu len pre seba, aby mohol písať. Nerobil to pre žiadne publikum, na žiaden účel. Všetky slová adresoval sebe samému. Výsledkom tohto zvyku bol text, ktorého myšlienky sú platné aj po takmer dvoch tisícročiach a ktorý neustále inšpiruje mnohých mysliteľov a spisovateľov.

Jedným z nich je aj autor tejto knihy – mladý americký podnikateľ Ryan Holiday, ktorý na základe úvah Marca Aurelia a jeho filozofiestoicizmu vytvoril návod na prekonanie čohokoľvek negatívneho, čo život prináša, či už ide o súkromie, alebo o prácu. Čitateľa sprevádza jednoduchým, ale zároveň veľmi účinným procesom, ako prekážky a krízy meniť na osobné výzvy, ktoré nás nielen nezastavia, ale posunú vpred.

Na príkladoch mnohých historicky významných osobností, ako bol John D. Rockefeller alebo Steve Jobs, ukazuje, ako sa aj z najhorších krízových situácií dajú vyťažiť nové príležitosti a výhody.

Ukážka z knihy:

ÚVOD

Stojí priamo pred vami. Problém. Prekážka - frustrujúce, nešťastné, problematické a neočakávané ťažkosti, ktoré vám bránia v tom, aby ste dosiahli svoj cieľ. Naháňajú vám hrôzu a tajne dúfate, že vás napokon úplne neprevalcujú. Ale čo ak sa bojíte zbytočne?

Čo ak sa v každej prekážke zároveň skrývajú aj isté výhody určené len vám? Ako by ste sa k nej v takom prípade postavili? A ako by na ňu reagovali ostatní?

Mnohí by zrejme robili to, čo vždy, rovnako ako vy v tejto chvíli: absolútne nič.

Buďme k sebe úprimní: problémy ochromujú takmer každého z nás. Nezáleží na tom, aké ciele sme si stanovili - ak sa nám nedarí, väčšinou zostaneme meravo stáť pred prekážkami, ktoré treba prekonať.

Kiežby to nebola pravda, no je to tak.

To, čo nám bráni, vieme jednoznačne pomenovať. Buď ide o systémové záležitosti, napríklad prehnité inštitúcie, rastúcu nezamestnanosť, nehorázne náklady na vzdelanie či neznáme nové technológie, alebo o individuálne nedostatky, ako sú nízky vzrast, vysoký vek, obrovský strach, chýbajúce financie, obmedzený prístup, žiadni podporovatelia či nulové sebavedomie. Vo vymenúvaní toho, čo nemáme, sme mimoriadne zruční.

Hoci všetci máme pred sebou rozdielne prekážky, reagujeme na ne dosť podobne: bojíme sa, cítime frustráciu či zmätok, pripadáme si bezmocne, upadáme do depresie a kvári nás hnev.

Presne vieme, čo chceme, no máme pocit, akoby nás väznil nejaký neviditeľný nepriateľ, ktorý sa nás snaží zahrdúsiť vankúšom. Usilujeme sa niekam dôjsť, niečo sa nám však nevyhnutne postaví do cesty, bude nás to 2
prenasledovať a pokúšať sa zmariť každý náš krok. Zostane nám pri tom síce štipka slobody, no len toľko, aby nás zhrýzala vina za to, že sa nedokážeme odlepiť z miesta a napredovať, aj keď sa môžeme hýbať.

Nie sme spokojní so svojou prácou, so svojimi vzťahmi či so svojím momentálnym životným rozpoložením. Snažíme sa kamsi dostať, no niečo nám v tom bráni.

A tak nerobíme nič.

Vinu hádžeme na svojich šéfov, na ekonomiku, politikov či ostatných ľudí, prípadne sa odpíšeme ako tí, ktorí zlyhali, alebo vyhodnotíme svoje ciele ako nedosiahnuteľné. Chyba je pritom len v jednej jedinej veci: v našom postoji či prístupe.

Na tému dosahovania úspechu jestvuje nespočetné množstvo prednášok (aj kníh), nikto sa však nezameriava na to, aby nás naučil, ako si poradiť so zlyhaním či premýšľať o prekážkach, ako sa k nim postaviť a prekonať ich. A tak len prešľapujeme na mieste. Na všetko sa sťažujeme, mnohí sme stratení, precitlivení a rozpoltení. Netušíme, ako z toho von.

Na druhej strane nám neunikne, že takémuto ochromeniu nepodliehajú všetci. S údivom sledujeme, ako niektorí rúcajú prekážky, ktoré ich brzdia, a menia ich na svoje odrazové mostíky. Ako to robia? Čo je ich tajomstvom?

V prvom rade by sme si mali uvedomiť, že predchádzajúce generácie čelili horším problémom než my, pričom mali ešte menej záchranných sietí a prostriedkov. Stretávali sa s rovnakými situáciami a mnohé z nich sa krvopotne snažili vyriešiť, aby svojim deťom a ľudstvu zabezpečili lepšiu budúcnosť. Lenže my aj napriek tomu zostávame zaseknutí.

Čoho nemáme v porovnaní so svojimi predkami dostatok? Čo nám chýba? Odpoveď je jednoduchá: potrebujeme poznať spôsob a systém, prostredníctvom ktorého opíšeme, zhodnotíme a prekonáme všetky prekážky, ktoré nám život prináša.

Aj John D. Rockefeller musel prekonať niekoľko prekážok a dokázal to vďaka rozvážnosti a sebadisciplíne. Demostenes, veľký aténsky rečník, sa k prekážkam tiež staval svojsky - prekonával ich vďaka neúnavnej túžbe po sebazdokonaľovaní prostredníctvom činov a cviku. Jasno v tom mal aj Abraham Lincoln - jeho tajomstvo riešenia problémov spočívalo v pokore, vo vytrvalosti a v súcite.