Nebol azda tým angažovaným a poctivým politikom, za akého ho všetci mali? V hre je nielen jeho povesť, ale aj povesť krajiny, a preto treba pristupovať k vyšetrovaniu diskrétne.

Tajným vyšetrovaním poveria práve Wistinga, ktorý do tímu prijme aj svoju dcéru Line. Ako novinárka sa môže pýtať na veci, na aké sa on ako policajt pýtať nemôže. Okrem znepokojujúceho nálezu v chate politika začne všetkých zaujímať predovšetkým jedna vec: Čo sa stalo s mladíkom, ktorého videli naposledy živého pri Gjerskom jazere? Po odpovedi na túto otázku pátra aj Adrian Stiller, špecialista na otváranie starých prípadov.

Wisting a Stiller rýchlo zisťujú, že nemajú na výber – ak chcú rozlúsknuť tajomstvo zadnej izby, musia spolupracovať.

Ukážky z knihy:

Wisting stisol volant pevnejšie v rukách. Za chamtivosťou, korupciou a zneužívaním moci stáli často práve peniaze. Vyšetrovanie bude prebiehať na celkom inej úrovni, než na akú bol zvyknutý, ale mal najlepší možný východiskový bod. Mal peniaze. Peniaze zanechávali vždy stopu. Stačilo ju sledovať až k zdroju.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Bol pondelok osemnásteho augusta tri minúty po desiatej predpoludním.

William Wisting váhavo vkročil do veľkej kancelárie. Bola iná, než predpokladal. Predstavoval si masívny nábytok, kožu a mahagón. Kancelária však bola jednoducho a prakticky zariadená. Miestnosti dominoval písací stôl zasypaný dokumentmi a stolička s obšúchanými opierkami na ruky. Okolo monitora stáli rodinné fotky v rámikoch rôznych tvarov a veľkostí.

Žena zo sekretariátu, ktorá ho do kancelárie priviedla, poukladala na stolík pri kresielkach a pohovke džbán s vodou, kanvicu s kávou, šálky a poháre.

Wisting sa pozrel von z okna. Slnko už bolo vysoko na oblohe. Ulica Karla Johana sa začínala pomaly plniť.

Žena si pritisla prázdnu tácku k prsiam, kývla mu, usmiala sa a odišla. Neuplynuli ani dve hodiny odvtedy, čo ho sem zavolali. Nikdy predtým sa s generálnym prokurátorom nestretol. Na jednom školení si vypočul jeho príhovor o kvalite práce policajných vyšetrovateľov, ale nikdy sa s ním nezhováral osobne.

Johan Olav Lyngh bol vysoký muž. So sivými vlasmi a štvor-hrannou tvárou. Vďaka vráskam a ľadovomodrým očiam pôsobil ako tvrdý človek.

„Sadnime si,“ vyzval ho a mávol rukou.

Wisting sa usadil na pohovke pri stene.

„Dáte si kávu?“