Buď, kde si
od Štěpán Smolen z vydavateľstva Postoj Media, s.r.o. 2019
Buď, kde si
od Štěpán Smolen z vydavateľstva Postoj Media, s.r.o. 2019
Autor: | Štěpán Smolen |
Vydavateľstvo: | Postoj Media, s.r.o. |
Rok vydania: | 2019 |
EAN: | 9788089994113 |
Počet strán: | 176 |
Typ tovaru: | pevná |
Jazyk: | slovenský |
Rozmery: | 147x229 mm |
Žáner: | Beletria |
Viac o knihe Buď, kde si (Štěpán Smolen)
O múdrosti púštnych otcov a nástrah dnešnej doby.
Fantazijný a súčasne humorný príbeh o hľadaní stálosti v nestálej dobe. Skáčeme z miesta na miesto, zo vzťahu do vzťahu, z webu na web. V knižnom príbehu sa aj študent teológie necháva uniesť prúdom, až pokým nestretne záhadného starca, ktorý sa mu stane samozvaným sprievodcom na ceste. Nepripravený, ešte v pyžame a so zubnou kefkou v ruke je nútený podniknúť výpravu naprieč storočiami a kontinentmi až k púštnym otcom na Saharu, ale predovšetkým do vlastného vnútra.
Ukážka z knihy:
Zízal som teda na cudzinca, ktorý sa pred chvíľou takpovediac priznal k púštnemu otcovstvu; on mi však moje zízanie neopätoval, lebo ho práve upútala oná slečna cez uličku. Čakal som, že môj nezvaný hosť bude udivený veľkoleposťou moderných vynálezov, a už som sa chystal podať k nim vysvetlenie, ked tu sám prehovoril - a prvýkrát rozvitejšou vetou:
„Duša je studnička - ked ju prehĺbiš, tak sa očistí, ked ju zasypeš, tak zmizne “
Od čudákov s fúzmi sa azda ani nečaká, že by hovorili bez pátosu a k veci. Takýmto pánom sa bežne toleruje, ked okolo seba metajú múdrosti. Zhovievavo som sa teda usmial, bez toho, aby som sa priveľmi staral o zmysel tých slov. Skôr ma zaujímalo, ako sa toho trhana strasiem.
Ale minúty plynuli a veta vo mne znela dalej a ja som zrazu sám seba videl ako studňu zasypanú škvarou, ktorá prestala dávať vodu. Na rozdiel od slečny nepotrebujem ani monitor, aby som bol plný črepiniek informácií, myšlienok a plánov.
Ten neohrabaný muž po mojej pravici ma odpudzoval aj priťahoval zároveň. Pripadal mi ako pravý protipól dievčatá cez uličku a hádam aj mňa samého. Kvôli svojmu sústredenému pokoju sa tu - v uháňajúcom autobuse, medzi ľudmi, ktorých prsty ťukali po displejoch - zdal byt cudzincom ešte viac než kvôli svojmu vzhľadu a zápachu. Bol zúfalo nesúčasný, ale nezdalo sa, že by túžil byť súčasnejší. Keby ho druhí v autobuse videli, pravdepodobne by ním opovrhovali, tí lepší by azda boli pohnutí súcitom. Ale čo ked sa - napadlo mi kacírsky - pod odpudzujúcou škrupinou skrýva jadro hodné obdivu? A na okamih som celkom jasne zbadal, že cudzinec má kľúč ku skutočnosti, ktorý nepoznám.