Hneď na úvod musím povedať, že autorka Monika má veľmi príjemný rozprávačský štýl písania, knižku som zhltla za dva večery, čo je u mňa dosť dobrý výkon. Knižka sama o sebe ma až tak nebavila, ale čítala sa veľmi rýchlo a ľahko. No a prečo ma knižka nebavila? Už nemám 20 ani 30,do štyridsiatky mi ešte kúsok chýba, ale na knižky a príbehy o svokrách som ešte asi nedorástla. Mám svoju svokru, nie je to báječný vzťah,ale takéto knižné témy sa mi príliš nepáčia. Z jedného jediného dôvodu. Keď si žena berie muža, berie si ho s celou jeho rodinou a dúfať, že sa ktorýkoľvek člen rodiny zmení k lepšiemu, je sprostosť! Vieme do čoho ideme. Ak sa ľudia menia, väčšinou je to k horšiemu. Ďalšia vec prečo sa mi knižka až tak nepáčila je to, že svokra vlastne zatienila celý život, každú radosť z maličkostí, z úspechov, z veľkých vecí hlavnej hrdinky. Zoznámenie a láska, svadba, narodenie dieťaťa,všetko sa zbehlo podľa mňa dosť rýchlo a aj tieto momenty boli vyšperkované svokrou. Chápem, že kniha bola o medziľudských vzťahoch a o tom, že človek s veľkým srdcom nedokáže v sebe chovať zášť,pomstychtivosť a podobné veci, že sa dokáže obetovať pre rodinu… naozaj som smutná z toho, že ma príbeh nenadchol, pretože autorka, ako som už spomínala, píše krásne. V knihe sa vyskytlo veľmi veľa krásnych myšlienok, veľa životných múdrostí a právd. Tiež ma mrzí,že syn hlavnej hrdinky vyrástol, ani nevieme ako, ale vieme o všetkých urážkach a podobných incidentoch, ktoré sa vo vzťahu babička-vnuk,stali.Ja osobne by som privítala určite viac rozšíriť aj život kamarátky hlavnej hrdinky, pretože tiež bol načrtnutý len okrajovo- ako taká vsuvka. Podľa mňa bola otrasná žena, tá kamarátka, ale áno, z vlastnej skúsenosti viem, že aj takéto povahy žien sú. V každom prípade odporúčam knihu ako oddychovku s tým,že viete do čoho idete. Príbeh je o vzťahu svokry a nevesty;je to nerovný vzťah- svokra je nezdravo panovačná a všetci v jej okolí sa jej podriaďujú, a priam boja oponovať. Ak máte záujem o podobnú tematiku,budete nadšený.