Pravda je nočná mora, z ktorej sa nezobudíte. 

Emma je milujúca manželka, oddaná matka... a páchateľka neúmyselnej vraždy. Celé roky skrýva mŕtvolu učiteľa Luka, ktorý ju zviedol, keď bola v tínedžerskom veku, neistá a dôverčivá.

Toto tajomstvo by možno zostalo pochované, keby jej súčasný život bol menej dokonalý. Emminho manžela Alexa povýšili a to znamená, že sa konečne môžu aj s malým synom presťahovať do väčšieho domu. O ich starý dom čoskoro prejavili kupci vážny záujem, ale Emma ho nemôže opustiť skôr, ako zničí aj poslednú stopu svojho zločinu.

Lenže keď sa vráti k plytkému hrobu v záhrade, aby pozostatky vykopala a premiestnila, nájde ho prázdny. Telo zmizlo.

Emma sa v panike prizná manželovi, ale to je iba začiatok. Alex o nej čoskoro zistí skutočnosti, ktoré sa mal dozvedieť oveľa skôr. Aj ďalšie, na ktoré by najradšej zabudol.

Z anglického originálu Silent Victim (Thomas & Mercer, Seattle 2018) preložila Jana Seichertová.

Ukážky z knihy:

Podal som jej telefón a sledoval som ju, ako si ho náhlivo pchá do tašky. „Ale buď opatrná,“ vystríhal som ju. „Nikomu ho neukazuj, dokonca ani otcovi, a v esemeskách neuvádzaj mená. Budem vedieť, že sú od teba. Keby ťa s ním náhodou prichytili, povedz, že patrí tvojej kamarátke.“
Emma prikývla. „Po odoslaní každú textovú správu vymažem.“
Oprel som sa o katedru a prekrížil som si členky. „Napadlo mi, že by sme v našich stretnutiach mali pokračovať mimo triedy. Ak na seba náhodou narazíme pri prechádzke, nebude na tom nič zlé, však?“
„Každý víkend okolo druhej sa prechádzam v zámockom parku. Občas si tam so sebou nosím aj piknikový kôš.“ Emma si zabalila výkresy a prehodila si školskú tašku cez plece. „Takže počkám na vašu správu?“
Stroho som prikývol, podišiel som k dverám a vyprevadil som ju na chodbu. Na jeden deň som ju povzbudil dosť. Umenie zvádzania spočívalo nielen v samom skutku, ale aj v jeho dôkladnej príprave.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Niť: som zlý človek, ale urobila som niečo veľmi zlé.

Zaplaví ma pocit neskutočnosti a stlmí dôsledky môjho činu.

Som vrahyňa. Moja duša je odsúdená do pekla.

Do myšlienok mi prenikne škrek čajky kĺžucej po zamračenej oblohe a ešte väčšmi ma zarmúti. Stojím nad priekopou a v pravej ruke stískam lopatu, až mi belejú hánky. Po chrbte, ktorý ochladzuje podvečerný vánok, mi stečie kvapka potu. Z dna priekopy na mňa upiera prázdny pohľad Luke, krv mu vsakuje do pôdy pod hlavou. Odchýlim pery, aby sa mi ľahšie dýchalo, no hruď sa mi ďalej vystrašene dvíha a klesá. Je mŕtvy*? Naozaj som ho zabila? Na roztrasených nohách sa opieram o lopatu, iba vďaka nej ešte stojím na tomto opustenom poli. Vietor sa mi hrá s vlasmi, vháňa mi tmavé pramene do očí aj do úst. Zastrčím si ich za ucho a zamyslím sa. Ako dlho tu už stojím? Kolieska v mozgu sa mi krútia, snažia sa znovu postaviť chatrný domček z kariet, ktorý sa mi práve rozsypal pod nikami. Zrak mi padne na lopatu, zašpinenú od jeho krvi. Musíš ju očistiť, zašepká vo mne hlas, ale na,jprv uhry telo.

Myšlienky mám zahalené v tme, no napokon sa vo mne ozve pud sebazáchovy. Manžel sa určite čuduje, kde som.