Kniha významného slovenského meteorológa Petra Jurčoviča nielen spracúva, ale aj vysvetľuje vznik pranostík viažucich sa k jednotlivým dňom roka. Autor navyše pripojil aj množstvo zaujímavostí o mimoriadnych prírodných javoch, výčinoch počasia a teplotných či zrážkových rekordoch nielen na území Slovenska.
O počasie sa ľudia zaujímali odnepamäti – to, že ho dokázali predvídať na základe svojich pozorovaní, im neraz pomohlo prežiť v ťažkých podmienkach. V súčasnosti nám už, našťastie, vo väčšine prípadov nejde o život, napriek tomu však počasie a s ním spojené ľudové pranostiky, ktoré nám po sebe zanechali naši predkovia, stále pútajú našu pozornosť. Mnohé z nich sú aktuálne ešte i dnes, niektoré však zmenou klímy stratili časom svoje opodstatnenie. Veď posúďte sami...

Ukážka z knihy:

Keďže náš kalendár je pokračovaním starého rímskeho kalendára, pomenovanie mesiacov súvisí práve s rímskou mytológiou. Janus bol rímsky boh, ktorý všetko začína, otvára dvere, brány a priechody, lebo symbolom je brána a kľúč. Zasvätené mu boli začiatky všetkých vecí a udalostí. Aj začiatok dňa, začiatok mesiaca a za čiatok roka. Janus bol zobrazovaný s dvoma tvárami tak, že jedna tvár sa pozerala dopredu a druhá dozadu, jedna do minulosti a druhá do budúcnosti. Aj u starých Rimanov sa najprv začínal rok príchodom jari.

Hoci v slovenčine používame rímske pomenovanie mesiacov, mali sme aj vlastné pomenovanie januára, a to ľadon alebo veľký sečeň.

Januárové pranostiky by sme mohli rozdeliť na dve skupiny. V prvej sú tie, ktoré hovoria o studenom, ľadovom, zimnom mesiaci, tak ako sa patrí na najzimnejší me siac v roku. Január môže byť slnečný alebo zamračený, ale musí byť mrazivý či ľadový. Inak bude zle. Nebude dobrá jar ani leto, nebude dobrá úroda, budú sa šíriť choroby. Niektoré pranostiky napriek tomu zostávajú na úrovni povery, alebo sú to len želania, aby sa tak počasie vyvíjalo.