Zlato predátora je druhá kniha zo série Smrteľné stroje. Opäť sa stretávame s Hester a Tomom, ktorí tentokrát (dva roky od príbehu, ktorý sa odohrával v Smrteľných strojoch) zamieria severnejšie na ľadové pláne, kde krajinu pokrýva vrstva nepreniknuteľného ľadu a snehu. Tentokrát sa stretávame s novými putujúcimi mestami Anchorage a Archangeľsk. Autor venoval veľkú pozornosť vykresleniu života v meste, jeho štruktúre a mocenského rozdelenia. Stretávame aj nové postavy, ako je markgrófka Ferya, či stratený chlapec Caul. Ale príbeh sa točí najmä okolo starej známej Hester, ktorú som si veľmi obľúbila. Kvôli svojej minulosti je zatrpknutá a večne mrzutá, ale práve toto sa mi na nej páči, že nikomu slepo nedôveruje narozdiel od Toma. Tom má veľmi zvláštnu osobnosť, s ktorou som sa nevedela stotožniť ani v prvej knihe. Opísala by som ho tak, že je taký nemastný–neslaný, priveľmi dôverčivý a ustráchaný. Smrteľným strojom som dala 5 hviezdičiek, ale tejto knihe musím pol hviezdičky ubrať. Príbeh bol výborný, ale o čosi slabší ako ten predchádzajúci. Napriek tomu túto sériu stále považujem za jednu z najvydarenejších, aké som čítala. Myšlienka pohybujúcich sa miest, ktoré lovia menšie mestečká je nesmierne originálna a samotný popis lovenia je napínavý. Ale v celej knihe mi chýbala nejaká tá ,,nosná“ myšlienka, ktorá by usmerňovala dejovú líniu. Dej prechádza z dobrodružstva do dobrodružstva, z akcie do akcie, akoby autor nevedel, akým smerom sa ubrať a chcel do príbehu dať všetko, na čo si spomenul (niekedy možno až na škodu). No nechcem vás od čítania odradiť, takže opakujem, za seba dávam štyri a pol hviezdičky a priznávam, že filmové spracovanie by som si určite nenechala ujsť.