Zlá krv je príbeh o nezastaviteľnej, vojnou vyvolanej brutalite, ktorá sa šíri viacerými generáciami. Jednotka A sa dozvie, že americký sériový vrah sedí v lietadle z New Yorku do Štokholmu, ale nemá jeho poznávacie údaje. V neustálom kontakte s FBI sa policajti ženú na letisko, informácia však príde príliš neskoro: vrah je už v Štokholme. Čoskoro sa objavia prvé obete. Vraždenie pokračuje podľa nejednoznačného modelu, preto detektívi Paul Hjelm a Kerstin Holmová vycestujú do Spojených štátov, aby zistili niečo o vrahovej minulosti. Istá stopa ich privedie na jeho osobitú a znepokojujúcu identitu, no ďalší krok, jeho dolapenie, sa ukáže ako dlhý a náročnejší.

Ukážka z knihy: Zlá krv

Počúval hudbu, ktorú by si nikdy predtým určite nepustil, a zistil, že sa nemôže odtrhnúť od kníh, o ktorých predtým ani nepočul. Na jeho stole ležal prenosný CD prehrávač hneď vedľa otrhanej brožovanej knihy. V prehrávači bol jeden z posledných albumov saxofónového majstra Johna Coltrana, tajomný Meditations, zvláštna zmes divokej improvizácie a tichej úcty, a tou knihou bola Kafkova Amerika, posledný z jeho slávnych románov, ale svojím spôsobom ten najpodivnejší.

Paul Hjelm nikdy nezabudne na reťazec udalostí, ktoré sa dali do pohybu, keď sa mladý Karí vylodil v newyor-skom prístave, uvedomil si, že si zabudol dáždnik, a vrátil sa na parník. Bol presvedčený, že tento druh scény sa človeku prehrá pred očami znova tesne pred smrťou.

Niekedy zo svojej metafory o stavebnici vlakovej súpravy vinil práve knihy a hudbu. Možno by bol šťastnejší, keby okolo seba stále videl rozľahlé, otvorené priestranstvá a dlhé, rovné cesty.

Pohľad sa mu vrátil späť na nádvorie. Malý žltý lístok bol stále na svojom mieste. Všetko bolo úplne nehybné.

Z ničoho nič sa lístok bez akéhokoľvek varovania zdvihol v špirálovitom vzdušnom víre, v ktorom sa odtrhlo aj niekoľko ďalších lístkov, žltých aj zelených. Pustili sa do divokého mnohofarebného tanca medzi stenami policajnej centrály. Potom sa tanec skončil rovnako náhle, ako sa začal. Osamotený vzdušný vír pokračoval neviditeľný vo svojej ceste a jediné, čo po ňom ostalo, bola hromádka lístkov na pochmúrnom betóne.

Zrazu sa dvere prudko otvorili. Dovnútra vošiel Jorge Chavez. V prítomnosti tejto hybnej sily, ktorú predstavoval jeho kolega pri ich spoločnom stole, sa vždy cítil starší o jedno desaťročie. Dokázal sa s tým vyrovnať - Chavez bol v tých dňoch jeden z jeho najlepších priateľov. Do Jednotky A prišiel z policajného okrsku v Sundsvalle, kde si sám 

Chavezovi do tváre, a vybehol z nich Viggo Norlander. Napriek tomu, že bol kedysi poslušným členom skupiny, ktorý sa držal príkazov, od čias vrážd mocných sa z neho stal ich zlý chlapec. Vymenil staré, zodraté byrokratické obleky za módne tričká a kožené bundy a jeho mierne ovísajúce brucho stredného veku nahradili skutočné tehličky.

Norlander s Hjelmom vtrhli do miestnosti a našli tam všetkých ostatných členov jednotky. Chavez vošiel hneď za nimi s vreckovkou pritisnutou na nos. Detektív superinten-dant Jan-Olov Hultin si ho skepticky obzrel zo svojho miesta za vrchstolom obyčajnej malej miestnosti. Sedel tam ako sova, alebo skôr ako znudený učiteľ na strednej škole, na ktorého správna rada zabudla pri vyplácaní odmien. Maličké okuliare, ktoré akoby tvorili prirodzenú súčasť jeho tváre, mal nasadené na obrovskom nose. V očiach mu nežiarila nijaká roznietená vášeň, aj keď bolo možné, že v ich kútikoch niečo tlelo. Odkašlal si.

Tentoraz tam boli všetci členovia vybranej jednotky. Ako obyčajne prišli všetci do práce skôr, aby mohli skôr odísť, a nikoho z nich si práve nikto nevypožičal na nejakú divnú úlohu, ktorými ich zvykli trestať. Gunnar Nyberg, Arto Sôderstedt a Kerstin Holmová už sedeli v prednom rade. Nyberg a Sôderstedt boli približne rovnako starí ako Norlander, čo znamenalo, že boli o pár rokov starší ako Hjelm a oveľa starší ako Chavez; Holmová stála zhruba v polovici medzi Chavezom a staršími členmi. Bola jedinou ženou v skupine. Táto nízka gothenburčanka s tmavou pokožkou a čiernymi vlasmi bola tretím zubom kolesa v triu mysliteľov skupiny, ktoré dopĺňal Hjelm a Chavez. Na druhej strane mala spoločné niečo veľmi dôležité s najčí-rejším zdrojom energie oddielu, s Gunnarom Nybergom, s ktorým zdieľala kanceláriu. Obaja spievali v zbore a nehanbili sa, keď ich niekto prichytil, ako v kancelárii spievajú a cappella. Nyberg mal farbistú minulosť brutálneho, steroidmi napumpovaného kulturistu, no dnes bol z neho plachý muž v stredných rokoch, nedbalo oblečená hora mäsa s krásnym hudobným hlasom, ktorá však v prípade potreby ešte stále dokázala siahnuť po starých prostriedkoch. Počas vyšetrovania vrážd mocných, po tom, čo ho do krku zasiahla guľka, celou silou vrazil do rozbiehajúceho sa auta a vyradil ho z prevádzky. Pokiaľ išlo o Sôderstedta, bol to najzvláštnejší člen skupiny, napoly Fín a napoly Švéd, ako krieda biely bývalý právnik najvyššej triedy, ktorého dostihlo jeho svedomie. Vždy pracoval oddelene od ostatných a nasledoval svoje vlastné cesty, ktoré sa vymykali zabehaným koľajam.

Norlander, Chavez a Hjelm si posadali na stoličky za týmto triom. Hultin začal hovoriť svojím zvyčajným neutrálnym hlasom: „V Spojených štátoch zavraždili švédskeho občana. Lenže nie iba niekoho, niekde a niekto. Na newar-skom medzinárodnom letisku pri New Yorku pred niekoľkými hodinami zavraždili pomerne známeho švédskeho literárneho kritika. Najprv ho sadisticky mučil masový vrah, ktorý je aktívny už dve desaťročia. Až do tohto bodu to nemá s nami nič spoločné.“

Očividne nastala jedna z Hultinových dramatických odmĺk, pretože dôležité bolo to, čo nasledovalo.

„Naša dilema je to,“ pokračoval, „že tento poriadny masový vrah poriadneho medzinárodného charakteru je na ceste sem.“

Ďalšia chvíľa ticha, tentoraz trochu napätejšieho.

„Podľa informácií FBI tento sériový vrah nastúpil na miesto literárneho kritika v lietadle. Práve v tejto chvíli sedí v linke číslo SK 904, ktorá pristane v Arlande o necelú hodinu, o 8.10. V lietadle je dohromady 163 cestujúcich a polícia v New Yorku sa rozhodla neinformovať o danej situácii posádku. V súčasnosti si nemôžeme byť istí identitou páchateľa, čo nie je také zvláštne, ak vezmeme do úvahy...