Začalo sa to brutálnou vraždou futbalového fanúšika v štokholmskej reštaurácii. Nikto nič nevidel, ani Per Karlsson, ktorý sedel pri vedľajšom stole. Predstieral, že je zahĺbený do Ovídiových Metamorfóz. V tom čase zoškrabovali po nevysvetliteľnej explózii vo väzení pre najťažších zločincov zo stien väzenskej cely Lordana Vukotiča. Krátko nato sa v skorých ranných hodinách udialo krviprelievanie v priemyselnej oblasti Štokholmu, pri ktorom zmizol kufrík so zvláštnym obsahom, s kľúčikom a vysielačkou. Komplikovaného vyšetrovania sa ujíma špeciálna policajná skupina, Jednotka A.

Ukážkaz knihy: Až na vrchol hory

"Nie, boli tam už skor, ešte keď bežal zápas. Medzi miestom, kde som sedel ja, a ich stolom stálo ešte zopár stolov. A tie sa obsadili pomerne rýchlo. Bola tam skupina piatich mužov. Ako teraz to tom premýšľam, jeden z nich zostal sediet. Mal vyholenú hlavu a blonďavé fúzy."

"A oni zmizli po tom čine?"

"Myslím, že áno."

"Ako vyzerali? Ako skupina kolegov z práce?"

"Možno. Nevidel som ich tak presne. Nerozprávali sa."

"Nerozprávalí? Nebodaj čítali Ovídiove Metamorfózy?"

"Veľmi vtipné. Veď máte jedného z nich. Toho s vyholenou lebkou. Spýtajte sa jeho."

"V poriadku. Iných? takže ty si sedel pri predposlednom stole obrátenom k oknu a k pravej stene, keď sa pozeráme od barového pultu. táto skupina sedela úplne vľavo, na druhej strane chodby. A tie stoly medzi vami?"

"Ako som už povedal, zapĺňali sa ešte predtým, ako prišli pre Hammarbyanov, okrem miesta vedľa mňa. Jedna skupina si sadla k môjmu stolu. Niektorí po tom čine zmizli." 

"Bola tam skupina žien. Pri dvoch stoloch celkom v rohu. Myslím, že oslavovali rozlúčku so slobodou. V poslednom štádiu. Boli riadne chytené a neskôr úplne šokované. Z nich nevyšla ani jedna. Ledva stáli na nohách. "

"A iní? Hneď vedľa teba? Pri stene vpravo?"

"To neviem. Na to si nespomínam."

"Nevies si spomenúť?" Inak si spomínaš celkom dobre, ako sa zdá."

"Mrzí mato. Neviem. Možno tam niekto sede. Tým smerom som sa nepozeral."

"V poriadku. A za tvojim chrbtom? Smerom k barovému pultu? Zopárkrát si sa predsa obzrel?" 

"Pri jednom stole sedel taký divný muž, sám a zízal na mňa. Hneď pri barovom pulte. Mohol mať aj dva metre. Okolo päťdesiatky. Homoš, zdalo sa mi. Jeho meno predsa máte. ten tam zostal. A bol k miestu činu asi najbližšie. Na ostatné stoly si nespomínam tak dobre. Bola tam skupinka muzikantov alebo umelcov, tí zostali. Dva páry v strednom veku. O stoloch ďalej vnútri nemám potuchy."

Per Karlsson stíchol. Aj Hjelm a Holmová mlčali. Napokon sa ozvala Kerstin Holmová: "Tak si to teraz zrekapitulujeme. Nakreslíme si náčrt. Miesto činu, barový pult, sa nachádza vnútri lokálu pri stene oproti vchodovým dverám. Hneď pred barovým pultom je zopár stolov, ktoré sú zoradené smerom do stredu miestnosti. O nich nič nevieš, bol si príliš ďaleko. smerom von od barového pultu to vyzerá takto: Oproti sú okná na ulicu Tjärhovsgata. Vľavo sú vchodové dvere. vedľa dverí jediný stôl stojaci pozdĺž steny. Potom ide chodba, trikrát tri pomerne veľké stoly, za prostredným z nich celkom na kraji s výhľadom na okno si sedel ty. Skôr ako sa krátko pred deviatou začali valiť fanúšikovia Byenu, v lokáli sa nachádzali určité osoby. Rad stolov pri okne: pri oboch stoloch vpravo skupina žien. Pri stole pri okne hneď vedľa vchodových dverí...?"

"To neviem. Sedelo tam pár ľudí, ale kto to bol, neviem povedať. V každom prípade zostali po čine sedieť."

"Teraz stredný rad stolov, v ktorom si sedel ty."

"Ako som už povedal, vpravo skraja neviem. Potom ja a po istej chvíli siedmi alebo ôsmi fanúšikovia Byenu. Zdá sa mi, že pri stole vľavo odo mňa sedela skupina študentov."

"A v rade, ktorý je najbližšie k barovému pultu?"

"Márnosť! Jasné! Prvý stôl úplne vpravo, bezprostredne pri barovom pulte. Dva páriky a ten vysoký teploš, ktorý na mňa zízal. Pri druhom stole umelci, štyri kusy. Pri treťom stole... nemám šajnu. Samostatne stojaci stôl pri dverách: skupina piatich mužov, z ktorých štyria utiekli."

"To by sme teda mali," povedal Hjelm. "Poďme teraz k páchateľovi."  Pocítil isté upokojenie, že vyslovil to slovo bez toho, aby predtým spravil prestávku.

"Vlastne mi najskôr udreli do očí šatky klubu Hammarby," riekol Per Karlsson. "Jeden z chlapov mal aj zrolovanú zástavu, zeleno-biele káro. Páchateľ mal stredne dlhé, dosť blonďavé, pomerne neupravené vlasy. videl som ho skoro len odzadu. Zdá sa mi, že mal aj malú koziu briadku. Čo ja viem, ako nejaký autičkár. Viete, čo myslím? Ja som sa narodil a vyrastal v Danderyde a on bol ako niekto, kto pochádza z južného predmestia. Typ Farsťana."

Hjelm a Holmová naňho bez pohybu zízali.

"Predsudky, viem" povedal. "Teraz bývam aj ja na južnom predmestí. Nezamestnaný a bez škôl na južnom predmestí. Sú to predsudky, ale lepšie ho neviem opísať."

"No, ešte niečo, " ozvala sa Kerstin Holmová. "Poď so mnou k policajnému kresličovi. Teraz už pracuje na počítači, ide to pomerne rýchlo."

Postavila sa. Per Karlsson sa postavil tiež. Je vyššia ako on, skonštatoval Hjelm baz bližšieho úmyslu.

"A inak ti už nič iné nenapadá, Per?"

Per Karlsson pokrútil hlavou a ukradomky sa naňho pozrel. Zvláštna, nepochopiteľná jasnosť.

"No fajn. Ďakujem ti za pomoc."

Obaja odišli.

Aj Paul Hjelm odišiel. Zmizol vo vznášajúcom sa napoly skutočnom svete denných snov. Per Karlsson. Pred dvadsiatimi rokmi sa narodil v Danderyde. Daderyd, ale nešiel ďalej ani na gymnázium. Nezamestnaný, no sedí v jednej z najznámejších a nejpochybneších krčiem v Sodere a číta rímskych klasikov. Čo sa len mohlo stať? Nemal ani len najmenšiu predstavu. Outsider v škole? Prepustený z otcovej fabriky? Prikrčený a ochraňovaný, ale každú chvíľu pripravený vystrieť sa a osamostatniť? Protest voči otcovi?