Prežil Auschwitz a stal sa krajčírom prezidentov. 

Martina Greenfielda nazvali najvýznamnejším žijúcim krajčírom v Amerike a najzaujímavejším človekom na svete. Prežil holokaust a vyrozprával svoj úžasný životný príbeh.

Ako pätnásťročného ho spolu s rodinou odviedli z domova v Československu a previezli do nacistického koncentračného tábora Auschwitz. Zoči-voči sa tu stretol s anjelom smrti doktorom Josefom Mengelem. Navždy ho odlúčili od rodičov, sestier a bračeka.

Greenfield si spomína na zúfalstvo a strach, ktoré prežíval ako osamotený tínedžer v tábore smrti. Rozpráva, ako košeľa istého esesáka prudko zmenila ďalší priebeh jeho života. Naučil sa šiť, a keď začal košeľu nosiť pod väzenskou uniformou, pochopil, že odev má veľkú moc a človeku dokonca môže zachrániť život.
Šaty robia človeka sú jedinečné pamäti, ktoré dodávajú nádej a obnovujú vieru v nezlomnosť človeka. Sú napísané s úprimnosťou odhaľujúcou dušu a niekedy aj so sarkastickým zmyslom pre humor. Je to príbeh muža, ktorý zažil nepredstaviteľné hrôzy, no neprestal snívať sen o úspechu.

Z anglického originálu Measure of a Man (Regnery Publishing, New Jersey 2014) preložil Róbert Hrebíček.

BORIS FARKAŠ číta z knihy ŠATY ROBIA ČLOVEKA:

Ukážka z knihy:

V apríli roku 1944 na druhý deň pesachu Nemci a Maďari obklopili domy Židov v našej dedine a dali nám hodinu, aby sme si zbalili všetko, čo dokážeme odniesť. Potom nás hnali takmer desať kilometrov, natlačili do dobytčích vagónov a vlakom previezli do Mukačeva. Všetko sa udialo nesmierne rýchlo.
„Sám prežiješ,“ povedal mi otec mesiac po príchode do Auschwitzu. „Si mladý a silný, viem, že to dokážeš. Ak sa ti to podarí, musíš si nás uctiť tak, že budeš žiť, ale nebudeš nás ľutovať. Musíš urobiť práve toto.“
Doteraz som za tie slová vďačný a v srdci sa mi ozývajú aj dnes. Cítiť vinu za prežitie je kruté. Môj otec však vymazal akúkoľvek ďalšiu vinu a nahradil ju zmysluplnosťou. Bol to dar, aký mi mohla dať iba otcovská múdrosť. Poskytol mi dôvod existovať a napredovať. A naďalej mi ho poskytuje.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

V deň, keď som si košeľu obliekol prvý raz, som pochopil, že oblečenie znamená moc. Šaty iba nerobia človeka, ale môžu ho aj zachrániť. Celkom isto zachránili mňa.
Pravdaže, prvá lekcia krajčírstva v koncentračnom tábore sa sotva dala označiť za ideálne učňovstvo. Začal sa ňou však zvyšok môjho života. Hoci to znie čudne, roztrhnutá nacistická košeľa pomohla jednému Židovi vybudovať najslávnejšiu a najúspešnejšiu americkú spoločnosť na výrobu zákazkových oblekov.
Boh má úžasný zmysel pre humor.