Od autora bestsellerov Psia duša/Psie poslanie a Psia cesta. 

Bella, kríženec viacerých rás vrátane pitbula, rozpráva príbeh vlastného života.

Narodila sa v brlohu pod domom určenom na demoláciu, plnom túlavých mačiek. Lucas Ray, budúci študent medicíny, sa pokúsi ohrozené zvieratá zachrániť a pohnevá si staviteľa aj miestneho zástupcu veterinárnej správy. Lucas sa šteniatka ujme, hoci v dome, kde žije s chorou matkou, vojnovou veteránkou, je chov zvierat zakázaný. Bella plní svoje poslanie, obom prináša lásku a pohodu, neskôr aj ďalším pacientom nemocnice pre veteránov. Prísne predpisy mesta Denver však pre sučku znamenajú ohrozenie života, a tak je Lucas nútený umiestniť ju do pestúnskej rodiny v ďalekom Durangu. Bella v túžbe po domove a „svojom človeku“ utečie a podujme sa na strastiplnú aj dobrodružnú cestu cez coloradské hory domov. Medzi zvieratami aj ľuďmi nachádza nových priateľov aj nepriateľov, trpí podvýživou, neraz bojuje o vlastný psí život, ale svojho cieľa sa nevzdáva.

Psia cesta domov je príbeh o láske a vernosti, očarujúce aj vtipné rozprávanie o nezlomnom pute medzi ľuďmi a ich zvieracími priateľmi s mnohými podnetmi na zamyslenie.

Z anglického originálu A Dog’s Way Home (A Forge Book, Tom Doherty Associates, LLC., New York 2017) preložila Zora Ličková.

Ukážka z knihy:

Od samého začiatku som vnímalo mačky.

Boli všade.

Vlastne som ich ani poriadne nevidelo. Malo som síce otvorené oči, no keď sa obšmietali nablízku, neregistrovalo som nič iné, len pohybujúce sa tiene. Čuchom som ich však zachytilo vždy - rovnako jasne, ako som zaňuchalo vlastnú matku pri kŕmení či súrodencov mrviacich sa pri mne, keď sme si razili cestu za životodarným mliečkom.

Isteže, nevedelo som, že sú to mačky - vedelo som len, že tieto tvory, čo sa mi nepodobajú, ale žijú so mnou v brlohu, sa nekŕmia spolu so mnou. Až keď som neskôr vypozorovalo, aké sú malé, rýchle a svižné, došlo mi, že to nie sú „psi“, ale úplne iný, zvláštny druh zvieraťa.

Žili sme spoločne v chladnom tmavom dome vo vyhĺbenine vydlabanej v zemi, ktorá nám slúžila ako ležovisko. Z vlhkej zeme pod mojím ňufákom vyrážali pachy zatuchliny. S pôžitkom som do seba nasávalo rôznorodé, intenzívne vône. Z povaly sa zo spráchniveného dreva trúsil prach. Strecha sa klenula tak nízko, že vždy keď moja matka vstala, aby opustila mojich súrodencov a mňa, nechýbalo veľa a vztýčený chvost by jej siahal až k trámom. My sme vtedy na protest pišťali a tisli sa k sebe v snahe nájsť istotu a oporu. Netušilo som, kam sa moja matka podela, keď nás nechala samých. Vnímalo som len, aké sme boli stiesnené, kým sa nevrátila.

Jediným zdrojom svetla v brlohu bol štvorcový otvor na odľahlom konci. Cez túto dieru do sveta sa dovnútra vlievali ohromujúce vône zaváňajúce chladom, životom a vlhkom. Rozvoniavalo to tam po miestach a veciach ešte opojnejších, aké som vyňuchalo v brlohu. I keď som z času na čas pohľadom zachytilo mačku mihnúť sa otvorom von do sveta či vracajúcu sa nevedno odkiaľ, matka ma postrčila späť, vždy keď som sa pokúsilo odplaziť von.

Len čo mi zmocneli nohy a zostril sa zrak, hrávalo som sa s mačiatkami, ako keby to boli moji súrodenci. Často som si vytypovalo jednu mačaciu rodinku v zadných zákutiach nášho spoločného domova, kde žila zvlášť priateľská dvojica mačiatok a ich matka ma občas oblízala. V duchu som ju nazývalo Mačacia mama.

Vždy po nejakom čase strávenom nespútaným šantením s drobnými mačencami si ma prišla moja vlastná matka vyzdvihnúť - jednoducho ma vytiahla za zátylok z mačacej kôpky. Keď ma položila k súrodencom, vždy ma podozrievavo oňuchávali. Ale určite im neprekážalo, že som napáchlo mačacinou.

Takto zábavne a krásne sa odvíjal môj život a nemalo som nijaký dôvod predpokladať, že sa to niekedy zmení.

Práve som sa celé omarené kŕmilo a počúvalo pípavé zvuky bračekov a sestričiek, ktorí robili to isté, keď odrazu mama vyskočila na rovné tak nečakane, že mi najprv nadvihlo labky zo zeme a až potom som odpadlo z jej struku.

Okamžite mi bolo jasné, že sa deje dačo mimoriadne.

Brloh zachvátila panika, preskakovala z mačky na mačku ako v poryvoch vetra.

Lucia Vráblicová číta z knihy Psia cesta domov: