Niekedy je vzkriesenie zázrak, niekedy skôr nočná mora
Policajti objavia v byte na predmestí Osla mŕtvolu muža. Obeť bol vykrádač hrobov, zberateľ trofejí a kanibal. Z toho, čo nájdu v mrazničke, sú v šoku. Jednou z trofejí je totiž aj lebka Summy Linnovej, Joonovej manželky. O niekoľko dní neskôr požiada švédsku políciu o pomoc nemecká komisárka pri vyšetrovaní vraždy sexuálneho násilníka, ktorého mŕtvolu našli v kempe neďaleko Rostocku. Joona si okamžite uvedomí, že nemôže ignorovať súvislosti medzi obeťami, hoci sú úplne šialené – stopy totiž vedú k niekomu, kto má byť už dávno mŕtvy.
Majster severského trileru Lars Kepler je späť so siedmym príbehom komisára Joona Linna.

Ukážky z knihy:

Pastor vyjde von, zatlačí na dvere od kaplnky a potom nazrie do otvorenej garáže.
Na podlahe je pohodená lopata špinavá od zeminy. Čierne plastové vedro je plné hrdzavých pascí na myši.
Paličkou nadvihne igelitový obal snehovej frézy, no zarazí sa, keď začuje vzdialené bučanie.
Znova vyjde von, k ruine starého krematória na okraji lesa. Vo vysokej burine ešte vždy stojí pec so sčernetým komínom.
Pastor obchádza hromadu paliet a nemôže si pomôcť, obzrie sa cez plece.
Už odvtedy, ako vstúpil na palubu kompy, má nepríjemný, zlovestný pocit.
Svetlu dnes chýba vľúdnosť.
Znova zachytí ten zvláštny zvuk, je bližšie, pripomína teľa zatvorené v oceľovej debne.
Zastane a ticho stojí.
Všade vládne pokoj. Len dych z jeho úst sa mení na paru.
Za kompostom je pôda udupaná. O strom ktosi oprel vrece so zvyškami jedla.
Pastor prichádza ku kompostu, no zastane pri kovovej rúre. Vytŕča pol metra zo zeme, možno označuje hranice pozemku.
Oprie sa o paličku, pozrie do lesa a zbadá cestičku pokrytú naviatym ihličím a šiškami.
Vietor sa preháňa v korunách stromov, v diaľke kráka vrana.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Špinavé policajné auto sa po vonkajšom obchvate vzďaľuje od centrálnych častí Osla. Burina pod krajnicou sa trepoce v závanoch vetra, v priekope sa zmieta plastové vrecúško naplnené vzduchom.

Karen Stangeová a Mats Lystad odpovedali na výzvu operačného strediska napriek tomu, že bolo priveľa hodín.

Vlastne dnes večer už mali namierené domov, no práve sa vezú do štvrte Tveita.

Asi desať obyvateľov paneláka sa sťažovalo na príšerný zápach. Správca domu tam už zašiel predtým, aby skontroloval kontajnery na odpadky, ale boli čisté.

Ukázalo sa, že zápach vychádza z bytu na jedenástom poschodí. Hoci zvnútra bolo počuť tlmenú melódiu, majiteľ Vidar Hvoland odmietal otvoriť dvere.

Policajné auto prešlo popri nízkej priemyselnej budove.

Za plotom z ostnatého drôtu vidieť kontajnery na odpadky, nákladné autá a zásoby soli na zimu.

Panelák na ulici Nákkves vei vyzerá, akoby sa obrovské betónové schodisko prevrátilo nabok a rozpadlo sa na tri časti.

Pred dodávkou s nápisom Mortens Lásservice AS stojí muž v sivej kombinéze a máva na nich. Reflektory policajného auta ho osvietia a tieň jeho zdvihnutej ruky sa objaví na niekoľkých poschodiach fasády za ním.

Karen zabočí k obrubníku, jemne zastane, zatiahne ručnú brzdu, vypne motor a vystúpi von spolu s Matsom.

Obloha sa chystá na noc zatiahnuť rolety. Je chladno. Zdá sa, že by mohlo snežiť.