Tri psychologičky, vedkyne a mamy píšu o prvom roku života bábätka prakticky a ľudskou rečou, podložené svetovými výskumami. Nechať dieťa plakať, alebo ho brať hneď do náručia? Koľko a ako bábätko stimulovať? Čo robiť, aby dobre spalo? Čo prežíva bábo? Čo ho stresuje? Ako mať múdre dieťa? Čo je najdôležitejšie v prvom roku pre to, aby sme dieťatku postavili základy pre šťastný život?

Ukážka z knihy:

Soňa a Tomáš sú rodičmi dvoch krásnych dcér. Obe sa narodili v januári, s dvojročným odstupom, a obe mali husté tmavé vlásky a veľké šedomodré oči. Ale tam ich podobnosť končí. Soňa so smiechom opisuje, že nikdy neverila, ako môžu byť dve deti tých istých rodičov tak dokonale odlišné. Staršia Sárka bola pohodové bábätko, ktoré plakalo len vtedy, keď jej išli zúbky. Väčšinu času len pokojne ležala v postieľke alebo kočíku, so záujmom pozorovala svet okolo seba a každému, kto sa jej prihovoril, venovala žiarivý úsmev. Kŕmenie a večerné uspávanie bolo ako z príručky, Sárka ako keby sa s pravidelným režimom už narodila. O dva roky neskôr prišla na svet Veronika s hlasným krikom, ktorý - smeje sa Tomáš - stíchol, až keď sa v siedmich mesiacoch naučila loziť. Veronika sa ľakala všetkého nového, neznášala zmeny a v noci sa budila na nemenšie buchnutie. Najčastejšie však na divoké pohyby vlastných rúk a nôh, ktorými aj spánku metala okolo seba. „Režim?“ hovorí Soňa. „To slovo som si pri Veronike zakázala používať, bola som rada, že sa vôbec niekedy vyspí a nadojčí bez mrnkania a protestu.“

Obe slečny sú teraz veselé, zvedavé školáčky a na prvý pohľad sú tie obrovské počiatočné rozdiely medzi nimi preč. Veronika je možno o niečo bojazlivejšia a stále má rešpekt; pred novými ľuďmi a situáciami, kým Sárka sa na ihrisku zarozpráva s hocikým. Ale Soňa a Tomáš, a s nimi mnohí iní rodičia s podobnými skúsenosťami, si občas položia otázku, odkiaľ sa tie obrovské rozdiely zobrali. Ako to, že sa bábätká dokážu povahovo tak veľmi líšiť? Je to náhoda spôsobená jedinečným mixom rodičovských génov? Alebo za to môžu zážitky mamy počas tehotenstva? Či rozdiel vo výchove, ktoré si ako rodičia možno ani neuvedomujeme? A čo budúcnosť? Budú mať deti ako Sárka ľahší život a deti ako Veronika ťažší? Ako ich máme vychovávať, aby sme im čo najviac pomohli?