Päťdesiatpäť podivuhodných povesťových príbehov vás sťaby čarovným prútikom prenesie do sveta, v ktorom žili mnohé generácie našich starých, prastarých, praprastarých a ešte starších rodičov a prarodičov. Tajomné príbehy o pradávnych časoch, keď svetu vládla armáda čudesných bytostí - mocných čarodejníkov, černokňažníkov, bosoriek, víl, svetlonosov, vodníkov, drakov a ďalších zlovestných duchov, keď sa po nociach presúšali poklady a zbojníci striehli v lesných zákutiach na svoje obete, ba i do najdávnejších čias, pokiaľ ľudská pamäť siaha, keď do tohto kraja prichádzali prví osadníci a zakladali si svoje hrádky, klčovali lesy, stavali dediny, i spomienky na rôzne udalosti zo života ľudí v roztratených horských osadách - to všetko a ešte oveľa viac nájdete v zbierke povestí z Javorníkov a Strážovských vrchov, ktoré od dávnych pamätníkov zapísal, zozbieral a uchoval výnimočný znalec histórie stredného Považia a zberateľ Štefan Meliš.

Ukážka z knihy:

ROHÁČ

Povesť o krutom vladárovi na vrchu Roháč nad Prečínom má podľa mňa veľmi dávny pôvod. Na temene vrchu som objavil stopy po starom hrádku. Pod jeho úpätím sa našli črepy starých kultúr na mieste, ktoré sa - nevedno prečo - nazýva Vinohrad. Ale na žiadny vinohrad tu nikto nepamätá. A dolinka pod Vinohradom sa nazýva Vládske. Kto tu vládol? Žeby pradávny pohanský vladyka? Zachovala nám povesť kúsok pradávnej minulosti? Je to veľmi pravdepodobné.

Dedinka Prečín leží v malej kotline Domanižskej doliny. Navôkol sa týčia strmé bralnaté kopce, ktoré akoby ju držali v náručí a chránili pred zlobou divokých lúpežných hôrd, ktoré v dávnych časoch šarapatili v tomto kraji. Už dávno pred Hunmi, Avarmi a Talármi usadili sa tu prví roľníci, predkovia súčasných obyvateľov. Dúfali, že tu budú môcť spokojne žiť a brániť sa proti koristníckym nepriateľom.

V    doline pri rieke Domanižanke našli úrodnú zem, trávnaté pastviská pre svoje stáda a drevo na príbytky. A hore na kopci, ktorý sa dnes nazýva Hradisko, si postavili drevený hrádok so strážnou vežou. Z dedinky viedli rôznymi smermi cesty do okolia. Jedna dolinou k širokému údoliu Váhu smerom k prastarej osade Dedovec - povyše terajšej Považskej Bystrice. Iná cesta smerovala k Bodinej a cez horské sedlo do Malej Čiernej v Rajčianskej doline. Ďalšie cesty viedli do Domaniže, do Súľova-Hradnej, do Pružiny a ďalej. Tu bola križovatka ciest; preto mala dedinka, hoci malá, veľký význam.

V    pradávnych dobách prišiel do Prečína akýsi neznámy dobyvateľ s oddielom vojakov. Zapáčilo sa mu toto miesto. Boli tu husté hory a medzi nimi cesty, po ktorých obchodníci vozili soľ, kožušiny, železné náradie, ľanové plátno a iné potrebné veci, a vymieňali ich s domácimi obyvateľmi za med, vosk a ďalšie dary tunajšej prírody. Veľa obchodných karaván prechádzalo tadiaľto.

Tu sa teda usadil neznámy lúpežný rytier, ktorý bohvie, odkiaľ prišiel. Usadil sa najprv v dolinke, ktorú dnes ľudia nazývajú Vládske. Tu neobmedzene vládol nad celým okolím. Prepadával v okolitých úžinách obchodníkov, okrádal ich o tovar aj o zlato a mnohých jeho vojaci aj pozabíjali. Neskôr, keď mnohí obchodníci začali tieto miesta radšej zďaleka obchádzať, chodil lúpežný vodca na zboj až do Súľova, do Rajca a do celého okolia. Podpálil dokonca aj hrádok na Hradisku a vyplienil Prečín.