Pohodovú prázdninovú atmosféru leta v roku 2009 naruší hrôzostrašný nález dievčenského tela bez hlavy a rúk. Torzo pláva v ramene rieky neďaleko lodenice, mladí športovci zažijú na tréningu ozajstný šok.

O dva dni sa na opačnom konci mesta v zátoke rieky nájde odseknutá hlava. Prípad sa začne nepríjemne a hlavne nepredvídateľne zamotávať. Extrémne horúce leto komplikuje vyšetrovanie nielen milovníkom snehu a dažďa, akým je detektív Richard Krauz, ale aj odolnejším kolegom.

Do života oddelenia vrážd v Našom Meste zasiahnu okrem rozsekaného dievčaťa aj iné tragické udalosti. Prvý raz od založenia samostatného oddelenia špecializujúceho sa na najzávažnejšie trestné činy zažijeme tragédiu priamo v radoch detektívov. Od tohto pamätného leta v roku 2009 vraždárska partia už nikdy nebude kompletná, ale úľavy im žiadny nadriadený funkcionár nepovolí.

Realita býva občas krutá ‒ so stratami sa ráta na  každom vojnovom poli, no boj treba doviesť do úspešného konca, nech sa osud vzpína, ako chce. 

Ukážka z knihy:

AUGUST 2009

V kancelárii číslo stoštyridsaťjeden v oddelení vrážd vládla smútočná atmosféra. Dnes ráno prevládla aj nad radosťou detektívov z krásneho slnečného letného pondelka, aj chabé pokusy Chosého a Krauza o večné špičkovanie. Dusivá ťažoba z úmrtia v úzkom kolektíve doľahla na každého. Tragédia si vyžiadala jednu obeť a napokon aj Chosé s Krauzom pochopili, že dnes ráno na ich detinský humor nie je nikto zvedavý - radšej zmĺkli. Pripojili sa k smútiacemu zhromaždeniu, pietne sklonili hlavy, vystrúhali kyslé ksichty deformované hlbokou vráskou uprostred čela. Ešte chvíľu a Chosému by sa po lícach skotúľali nefalšované pietne slzy. Je to tragédia, keď zomrie dlhoročný člen partie, priateľ, ktorý má v kancelárii trvalé, neodškriepiteľné miesto.

Najviac smútil Kuky - zomrela mu andulka.

„Chúďatko moje milené," zastonal, sotva vošiel, a letmým pohľadom skontroloval, či sa cez víkend niečo nezmenilo.

Nič sa nezmenilo, nábytok aj koberec ostali na svojom mieste, aj Burger sedel na svojom mieste, čítal noviny zahalený v oblaku tabakového dymu, aj Hanzel si rozoberal pištoľ na svojom mieste, aj tlstý Váňa raňajkoval na svojom mieste - tak si aj on sadol na svoje miesto.

Sotva odložil aktovku pod stôl, premkol ho nepríjemný pocit, že niečo predsa len nie je na svojom mieste. Niečo... Ale čo? Ešte raz sa podozrievavo rozhliadol po kancelárii. Krauz a Chosé chýbali, ale do ranného nástupu do zamestnania mali skoro polhodinku, takže toto nie, nesedí niečo iné, niečo... Ale čo?!