Viera je učiteľka. Má rada svoju prácu, rodinu. Len dcéra Liv dospieva akosi prirýchlo.
Lucia je matka dvoch malých chlapcov, ktorí potrebujú veľa lásky a pozornosti. V manželovi Tomášovi však oporu nenachádza.
Najmladšia Ema je slobodná. V láske sa jej nedarí, ale stále verí, že raz sa dočká.
Tri sestry a mama, na ktorú dvom z nich nezostáva čas. Mama tuší, že pre dobro jej najdrahších treba niečo urobiť, kým nie je neskoro.

Ukážka z knihy:

Lomcuje nimi puberta a nie vždy si s ňou vedia poradiť. A majú to oveľa ťažšie než ona. Uvedomuje si to takmer každý deň. Ona bola v ich veku ešte dieťa. Teraz, v tomto modernom a nie vždy pôvabnom svete, kde majú dostupné všetky informácie, o svoje detstvo predčasne prichádzajú. Z internetu a z televízie vedia aj to, čo by ešte nemali. Nemuseli. Závisí aj od rodiny, v akej vyrastajú. No, skrátka, majú to ťažké, pomyslí si Viera a vracia sa k výkladu. Na Borisa, ktorý si slúchadlá zložil, sa nezabudne žiarivo usmiať. Tento boj vyhrala. Ďalší nemusí. Závisí to najmä od jeho rozhodnutia. Znie to zvláštne, ale klamala by sama seba, keby si navrávala opak. Milý usmievavý chlapec sa zmenil na nevyspytateľné klbko emócií. Niekedy žiari dobrou náladou a zabáva všetkých v triede vrátane učiteľov, inokedy je až desivý. Drzý, papuľnatý, človek nikdy nevie, ako zareaguje... kam až zájde. Nečudo. Mama pred rokom opustila rodinu. Manžela a dvoch synov. Len tak. Rozhodla sa, že stačilo. Že potrebuje žiť. Otec zapíja žiaľ... a chlapci zostali napospas. Nie je nikto, kto by im veci vysvetľoval, usmerňoval v tom, čo by sa robiť malo a čo nie. V ich veku je to nebezpečné... môže to poznačiť celý ich život. A ktovie, možno sa z toho otrasú a vyrastú z nich úžasní ľudia. Pracovití a spoľahliví.

„Pani učiteľka!“ hlási sa Beáta, dievča so zelenkavými očami a nosom plným pieh.

„Áno, moja?“

„Môžem dostať aj ja termín?“