Pri publikovaní jedenástich krátkych príbehov v zbierke Spomienky na Sherlocka Holmesa doktor Watson opäť vychádzal z početných prípadov, kde sa jeho priateľ preslávil svojimi mimoriadnymi schopnosťami, a my sa stávame nielen poslucháčmi, ale priamo aktérmi nejednej čudnej drámy.

Čaká nás výber toho najzaujímavejšieho a najzamotanejšieho z kriminálnych procesov viktoriánskeho Anglicka. Od príbehu, v ktorom nám Sherlock sediac v ušiaku pri kozube vyrozpráva, ako sa zhostil svojho prvého dobrodružstva a čo predurčilo jeho dráhu detektíva – konzultanta, až po najzávažnejší prípad kariéry, v ktorom si zmeria sily s protivníkom disponujúcim intelektom rovnako brilantným, ako je jeho vlastný. Na scénu prichádza špička zločineckého podsvetia Londýna, Napoleon zločinu, profesor James Moriarty.

Spomienky na Sherlocka Holmesa vychádzajú ako štvrtá kniha série Sherlock Holmes v novom preklade Jána Kamenistého a poviedky tradične sprevádzajú nádherné ilustrácie Jula Nagya.

Kniha obsahuje tieto poviedky:

Strieborný lysko
Žltá tvár
Maklérov zamestnanec
Glória Scott 
Musgraveovský rituál 
Páni z Reigate 
Krivý muž
Trvalý pacient 
Grécky tlmočník
Námorná zmluva
Posledný problém

Ukážka z knihy:

Onedlho po tom. čo som sa oženil, kúpil som si koncesiu v okrese Paddington. Starý pán Farquehar, od ktorého som ju kúpil, tam kedysi mal vynikajúcu prax, ale vek a choroba, čosi ako tanec svätého Víta, na ktorú ochorel, jej veľmi ublížili. Verejnosť sa nie bez príčiny správa podľa pravidla, že človek, ktorý lieči iných, by sám mal byť zdravý, a na človeka, ktorému vlastné medikamenty nevedia pomôcť, hľadí s podozrením. A tak ako chradol môj predchodca, chradla aj jeho prax. V čase, keď som ju kúpil, výnos z nej sa scvrkol z tisícdvesto na čosi viac ako tristo libier ročne. Pravdaže, veril som vlastnej mladosti a energii a bol som presvedčený, že o niekoľko rokov bude moja prax prekvitať ako kedysi.

Celé tri mesiace po tom, čo som začal ordinovať, som strávil predovšetkým v práci, svojho priateľa Sherlocka Holmesa som vídal len málo, bol som priveľmi zamestnaný, nezostával mi čas na návštevy Baker Street a on sa len málokedy dostal zo svojej izby, ak ho, pravda. nevyhnali von pracovné dôvody. Náramne ma preto prekvapilo, keď jedného júnového rána - zostal som po raňajkách pri stole a čítal som British Medical Journal - sa znezrady rozcengal zvonec, za ktorým sa sa ozval vysoký preninikavý hlas môjho priateľa.