Mimi vidí svet rukami a ušami. Je totiž nevidiaca. Spolu so svojou najlepšou kamarátkou Lízou už navštívili veľa fantastických svetov plných zábavy, ale aj záhad. Teraz konečne prišli Vianoce. Mimi a Líza spoločne so susedmi z domu zdobia nádherný, veľkolepý stromček. Ibaže žiarovky na ňom nechcú svietiť. Kam zmizlo to čarovné vianočné svetlo? Utieklo? Alebo ho ktosi ukradol? Možno v tom má prsty podozrivý sused Viliam, ktorý sa s nikým nekamaráti. Odpoveď sa skrýva v minulosti, keď boli susedia ešte malými deťmi. Mimi a Líza sa teda vydajú na dobrodružnú cestu časom, aby vrátili Vianociam ich očarujúce svetlo.

Ukážka z knihy:

Volám sa Mimi a ocko vraví, že som zázračná. Svet vidím rukami, ušami a nosom. Som totiž nevidiaca. Niekedy preto vidím aj úplne neviditeľné veci. Moje ušká práve teraz zazreli vietor, ktorý tancuje v halúzkach stromov. Konáre sú už zamrznuté. Keď ich vietor rozhojdá, zľahka do seba narážajú a klopkajú, tuk-ťuk-ťuk.

Nosom vidím vôňu škorice, vanilky, pomarančov aj pečených gaštanov. Vinú sa od stánkov na trhu a splietajú sa vo vzduchu ako voňavé farebné stužky. Ach! Dlaňou zas vidím inú dlaň. Ockovu. Je veľká a pevná. Ruka v ruke spolu kráčame námestím. A hoci už poletujú vločky a páli mráz, mne je príjemne teplo. Akoby sa v dotyku našich dlaní ukrývalo tajomné svetlo. Dnes je ešte hrejivejšie ako inokedy. Aj ono sa už určite teší na Vianoce!