Rekviem v prachu (1. akosť)
od Radovan Brenkus; Hilda Oláhová z vydavateľstva Vydavaťelstvo SSS spol.s.r.o. 
Rekviem v prachu (1. akosť)
od Radovan Brenkus; Hilda Oláhová z vydavateľstva Vydavaťelstvo SSS spol.s.r.o.
| Autor: | Radovan Brenkus; Hilda Oláhová |
| Vydavateľstvo: | Vydavaťelstvo SSS spol.s.r.o. |
| EAN: | 9788080611644 |
| Počet strán: | 80 |
| Typ tovaru: | Pevná väzba bez prebalu, matná |
| Jazyk: | slovenský |
| Rozmery: | 112x165x10 mm |
| Poškodenie: | ošúchaný obal |
| ISBN: | 80-8061-164-5A |
Tovar stihneme doručiť do Vianoc.
Dôvod zľavy: ošúchaný obal.
(šípka môže zobrazovať poškodenie)
Produkt bol vystavený na našej predajni a má drobné poškodenie (prípadne výrobnú chybu), ktoré môžete vidieť na obrázku. Produkt je nový, nepoužívaný.
Dôvod cenového zvýhodnenia: ošúchaný obal.
Poškodenie sa môže líšiť od ukážky (v prípade, ak máme viac kusov skladom).
Viac o knihe Rekviem v prachu (1. akosť) (Radovan Brenkus; Hilda Oláhová)
Radovan Brenkus debutoval v roku 1997 zbierkou rozsiahlych veršovaných pásiem s názvom Pochod mŕtvych (AGS, V&V, Košice 1997). Už vtedy naznačil, že s jeho optimizmom v tvorbe to nebude najsvetlejšie... Smrť, záľahy húľav, bolesť a obrazy až takmer apokalyptických vízií do určitej – i keď už trochu plastickejšej a vybrúsenejšej podobe – ostali poznateľné a určujúce i v jeho poslednej zbierke nazvanej príznačne Rekviem v prachu (VSSS, Bratislava 2002). Brenkus chce byť básnikom čierňavy – mútny prognostik, temravý alchymista, ktorý čupí v transcendentálnej krútňave tohto sveta, a zdá sa, že sa mu spoza svojich sivých závesov priveľmi nechce vystrkovať nos na svetlo... Jeho básne zo zbierky Rekviem v prachu sú prestúpené zúfalstvom, beznádejou, chmúravami.
Ukážky z knihy:
Lampa nad vodami
Blúdi k močariskám, zhora čarovné nahá. Spotený vánok pred ňou delt hmlu, pochodeň loví z jej krvi zúfalé sme.
Posiela varovný signál, kým sa stráca.
S každým úderom zvona viac a viac soli v jej stopách, čo za mnou pribúdajú. Hviezdy zametajú z nich spopolnené zmije, zavýjanie príbuzných noci vo vnútri.
Na mieste, kde zmizla zdola vlhká, prineskoro som zostal stáť ako vŕba: v kruhu kostí dutých ako odslzené mračná.
V strede hasla pochodeň. Vánok dofúkal, keď úsvit prepadol prstom mokré korene, na belasom poraste sa zoblačnila inovať.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Svetluška vločka
Svetlušku vločku zmieta vánok, v doline líha pod ohnutý list. Teplo sa jej vkráda do topánok. Pod ohnutý list.
Prízrak z jej sna tam sedel: „Som svetlom ľudských ciest." Zavesila lampáš na kríž stebiel. Ľudských ciest.
Prvý lúč premenil ju na kvapku. Niekto ukradol v noci lampáš. Premenil ju na kvapku.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Medzi obrazom a odrazom
Vyhýbala si sa, akoby som v sebe nosil tvojho mŕtveho po belasých zásnubách.
Medzi nás si hodila zrkadlo a ja som zostal trčať v skle.
Symbol splynutia, čo v ňom vyčnieva, ma chorobne zožiera.
Zo strán tlačí naň prázdno.
