Nie náhodou Hirax nazval svoju prvú motivačnú knihu Šlabikár šťastia: Návrat k sebe. Jednoduchou formou vhodnou pre prváčikov v nej vysvetľuje princípy sebaprijatia, odpustenia, pozitívneho myslenia, „pustenia“ rodičov, pochopenia choroby, rozpustenia bolesti, vyriešenia „problému“, zanechania boja, počúvania srdca, vnímania symbolov života, oslobodenia sa od bôľov iných. Príde aj na zákony zrkadlenia, príťažlivosti a rezonancie, dôležitosti nepretvarovania sa, škodlivosti sľubovania, prijatia cudzej i vlastnej smrti, aby sa dostal až k energii z tvorenia, rebélie, meditácie, k dôležitosti ďakovania, chválenia, nezosmiešňovania, neposudzovania a v neposlednom rade k úcte k milovanej zemi.
Autor vás nenútenou a pozitívnou cestou navedie k znovuobjaveniu vlastného dieťaťa v sebe, opäť z vás pokúsi stvoriť prirodzených bláznov a pošepne vám návod, ako sa stať bytosťou, ktorá zoberie vlastný život do svojich rúk, prevezme zodpovednosť za svoje činy a opustí súčasný Matrix. Baričák totiž neverí na zmenu cez politikov. Jeho rovnica je iná a jednoduchá: zmeňte seba, dajte to cez lásku deťom a tie zmenia zajtrajšok.

Ukážka z knihy: Šlabikár šťastia

Niekto by povedal, že je teda lepšie nič nerobiť, tak sa aspoň ne­pomýlime. Lenže potom ani nebudeme rásť. Je lepšie chybiť a ušpiniť sa, ako spať. Nájdite odvahu stretnúť sa s túžbou srdca, konajte, aj keď sa tým vystavujete riziku. Napríklad aj takému, že sa na vás budú pozerať ako na hlupáka. Konáte predsa v mene svojej lásky, sna či dobrodružstva, ktoré vás poženú k skutočnému životu.

Dotknite sa stredu svojho smútku. Vložte prst do rany zrady a okúste jej chuť. Neprestávajte žiť pre strach z ďalších možných bo­lestí, nesťahujte sa z pódia bytia. Kto nikdy nehrešil a nezažil pád, nenaučí sa tu toho veľa. Naučte sa žiť s bolesťou, prijmite ju a ona zmizne. Znova začnete divoko tancovať a extáza bytia vás naplní až po koniec prstov. Hranice vlastného života totiž určujete vy sami.

Stojíte tesne pred rozhodnutím? Ak ste stále neistí, urobte ešte jeden malý krôčik, zmenia sa súradnice a nový uhol pohľadu vám po­skytne čerstvé informácie, ktoré možno všetko posunú. Robte rozhod­nutia. Aj keby mali byť zlé. Bude to lepšie ako slabošské vyčkávanie v strachu. V otvorenom kvete „zlého“ konca je každému ponúknuté ponaučenie. Áno, najdôležitejšie je poučiť sa. Zo všetkého. Nie je dô­ležité, koľko prešľapov človek urobí, ani to, že ho urážajú a kritizujú. Dôležité je naučiť sa pozorovať svoje slabosti a bojovať s nimi. Nebuď­te rozumní, opatrní, strnulí, vystrašení, že sa dopustíte omylu - tak nikam nepokročíte. Nebuďte paralyzovaní strachom, naopak, nájdite odvahu konať, trúfnite si urobiť chyby, naučte sa hovoriť, čo cítite. Cvič­te sa, aby vaše konanie nepriťahovalo učenia, ale milosť a požehnanie.

Píšem o zákone kozmickej Inteligencie. Nemôžete zasadiť čereš­ne a zbierať hrušky. To jednoducho nejde, je to zákon príčiny a ná­sledku. Ak teda konáte so zlobou, s nenávisťou a krutosťou, raz zlobu, nenávisť a krutosť pocítite aj na sebe. Ozvena sa nestratí, lopta zrazí k zemi každého, kto ju bez rozmyslu silno hodí o stenu.

Naše prebúdzanie nastáva z „bolestí“, ďakujme za ne. Áno, prvot­né stretnutie s pravdou sa deje väčšinou cez bôle. Cez muky hľadania rodí sa dojča múdrosti. Vždy sa nám teda deje iba to dobré. Nezabud­nite. Udalosti, ktoré mňa kedysi poslali na dno a vyzerali v tej chvíli ako najväčšia životná katastrofa, mi po rokoch dokázali vyvolať úsmev na tvári: „Áno, to sa mi predsa muselo stať a bolo to to najlepšie, čo mi mohlo prísť do cesty, ibaže vtedy som to nevidel." Toto zistenie som samozrejme vyslovil až po pochopení súvislostí. Za každú jednu „bolesť“ som neskôr poďakoval, lebo vďaka nim sa mi otvorili dvere. Odvaha na otvorenie brán múdrosti bez bolesti by aj bola, ale, žiaľ, tie dvere na určitom stupni bytia jednoducho ešte nevidieť. 

Každý z nás musí nadobudnúť vlastné skúsenosti, objaviť svoju pravdu, lebo pred narodením dostal svoje špeciálne úlohy podľa toho, v ktorom ročníku vo svojom poslednom živote skončil. Na základe zá­verečných súradníc bytia na Zemi si znova vyberá rodičov, rodinný kmeň s nevyriešenými vecami, dedičnými chorobami a inými rodo­vými defektmi. Ale i národ, ktorý má taktiež na Zemi svoje poslanie. Nič sa teda nedeje náhodne, všetko so všetkým súvisí. Plávame v ne­skutočne dobre vymyslenom mechanizme vzťahov, interakcií, každé naše rozhodnutie prináša následok. Ale keďže sa všetko „zrýchľuje“, nemusíme na ozvenu čakať ďalšie inkarnácie či dlhé desaťročia. Čo včera trvalo životy, to sa dnes často vracia už po mesiacoch.

Mnohé duše boli vychované podľa pevných pravidiel nejakého náboženstva. Musia konať podľa pokynov pána, inými slovami nesmú hľadať. Stali sa otrokmi svojich bohov, ich pán nechce, aby niečo našli. Najvyšší hodnostári pyšne vyhlásili, že všetko už je objavené, systém je dokonale vymyslený, ovečky sa nemusia báť a v nijakom prípade nesmú pochybovať. Otrok predsa nemá čo myslieť. Deje sa tak kvôli kontrole nad stádom, ktoré čím je väčšie, tým viac prinesie vlny, mlieka, kože... Viac otrokov, viac bohatstva. Vždy sa napríklad v duchu pousmejem, keď začiatkom roka Vatikán zverejní svoje celoročné miliardové zisky.

Strach je prirodzený obranný reflex, ale dá sa prekonať poznaním. Zaujímajte sa, čítajte, študujte, premeňte nevedomosť na poznanie. Nevedomý človek sa stáva manipulovateľným, pokojne ho môžeme nazývať otrokom. Nijaké náboženstvo by nemalo poznanie „zamraziť“ a vyhlásiť ho za ukončenú vec, lebo všetko je v neustálom vývoji. Po­tom prežívajú dogmy, podľa ktorých po „nesprávnom“ živote prichádza večný trest a nijaká šanca na opakovanie neexistuje. Pričom, samo­zrejme, o všetkom rozhoduje výlučne tým-ktorým náboženstvom sta­novený „jediný“ boh. Tak sa zastaví vývoj spoločnosti na stáročia až tisícročia. A z modlitby sa stáva odrapotaný mlynček. Zapamätajte si, že pomáhajúce ruky sú Bohu milšie ako modliace sa pery.

Nehovorím slovami tejto doby a radím ľuďom opak: ak budete cítiť vnútorný hlad po duchovnom napredovaní, uveďte sa do pokušenia, lebo ak nepríde omyl, nepríde ani žiadna skúsenosť pochádzajúca z prešľapu. Preto pozorujte svoje vnútorné pochody, analyzujte svoj doterajší život. Od každodenných „bezvýznamných“ udalostí až po celoživotné, ba až celorodové opakovania určitých vecí. Nezabúdajte, že nič na svete sa nedeje len tak, za všetkým niečo je, nejaký skrytý algoritmus. Hľadajte súvislosti, dávajte na poriadok narušené vzťahy, nájdite cestu k naplneniu svojich snov. 

Pokračovanie (2. diel Sebapoznanie, súvislosti, sebapremena) Šlabikár šťastia 2 nájdete TU.