Píšu sa roky 1995 – 1998. Na Slovensku vrcholí mečiarizmus. Za bieleho dňa miznú ľudia z ulíc. Tajní ich odvážajú na odľahlé miesta a podrobujú zostreným výsluchom. Úderné jednotky SIS odpočúvajú prezidenta a špicľujú v opozičných kruhoch. Nasadzujú na politikov profesionálne zvodkyne, zastrašujú novinárov a podnikajú mnohé iné zločinné operácie. 
Vyčíňanie tajnej služby v divokých 90. rokoch je zväčša spájané s únosom prezidentovho syna. Kniha Komando 52 ukazuje, že touto gangsterskou a zbabranou operáciou sa to všetko len začalo. Niekoľko dní po únose si celé Slovensko šepkalo, že za únosom stojí SIS. Preto musel námestník riaditeľa SIS Jaroslav Svěchota rázne konať. Zostavil komando, ktoré bolo nielen odhodlané a akčné, ale aj dostatočne profesionálne, aby neboli jeho temné operácie okamžite odhalené. Vznikol najobávanejší útvar SIS: 52. oddelenie, známe aj ako päťdesiatdvojka. 
Peter Tóth, autor bestselleru Krycie meno Bežec, svojou novou knihou Komando 52 otvára čitateľom ďalšie komnaty sveta tajných služieb, v ktorých boli až doteraz ukryté tie najšpinavšie operácie SIS.

Ukážka z knihy: Komando 52 

Fragment druhý:

VZNIK 52. ODDELENIA

NA POČIATKU BOL OŠO

Iba málo z toho, čo napáchalo 52. oddelene, vzniklo z iniciatívny jeho príslušníkov. Programový manažér tohto elitného útvaru Slovenskej informačnej služby sedel na najvyšších poschodiach slovenskej politiky. Či už oddelenie pôsobilo spravodajsky, alebo uskutočňovalo špeciálne operácie a aktívne opatrenia, takmer vždy to nejako súviselo so záujmami najsilnejšej vládnej strany. Takmer preto, lebo päťdesiatdvoku zvykli pre svoje súkromné potreby využívať aj riaditeľ služby Ivan Lexa a najmä jeho námestník Jaroslav Svěchota.

V zásade platilo, že tento najutajeneší oddiel SIS bol spravodajskou jednotkou, pokrývajúcou potreby vládneho HZDS a jeho predsedu Mečiara na úsekoch vnútroštátnej politickej špionáže, propagandistickej diverzie a zastrašovania osôb, ktoré považoval vtedajší režim za nepriateľské. Ľudia, ktorých sa Jaroslav Svěchota usiloval získať pre prácu v útvare, spočiatku neboli detailne informovaní o poslaní, ktoré budú napĺňať. Vedeli len, že pôjde o politiku a že ich činnosť bude na a možno aj za hranou zákona, ale o tom, ako ďaleko a hlboko právne limity prekročia, nemali spočiatku ani potuchy. Vedeli to len najvyšší bossovia a stranícky vodca...

Fragment tretí:

PRVÁ SKUPINA PRVÉHO ODDELENIA

DOBRÍ ZLÍ CHLAPCI

V konšpiračnom byte na Blumentálskej ulici v Bratislave pracovala prvá skupina prvého oddelenia I. odboru sekcie vnútorného spravodajstva Slovenskej informačnej služby. Tých sedem či osem ľudí aj pol roka dopredu detailne plánovalo uskutočnenie nebezpečných špeicálnych operácií, pri ktorých išlo o rádioaktívny materiál, výbušniny, a teda aj o životy.

Trestuhodnosť mrhania ľudským talentom a potenciálom na nezmyselné politické intrigy a svojvoľné násilnosti vynikne najlepšie v kontraste s pozitívnymi príkladmi využitia spravodajských schopností neiktorých príslušníkov SIS, ktorí na záver kariéry zakotvili na 52. oddelení. Kým sa vrátime do prostredia tohto útvaru, musíme si niečo povedať už o spomínanom I. odbore. Presnejšie o jeho prvom oddelení a ešte presnejšie o jeho prvej skupine.

Už sme spomínali, že riaditeľom I. odboru bol Eudard K. Slúžilo pod ním niekoľko legendárnych postáv slovenskej spravodajskej komunity a niektoré z nich sú dodnes vo vysokých funkciách. Iné zase museli odísť buď preto, lebo boli príliš skompromitované svojimi aktivitami v SIS počas Lexovej éry, alebo po prijatí novely zákona o ochrane utajovaných skutočností pršli ako bývylí príslušníci ŠtB o bezpečnostné previerky, respektíve oboje.

Vedúcim prvej skupiny prvého oddelenia I. odboru sekcie vnútorného spravodajstva bol istý Juraj H. Okrem neho však tento krúžok neformálne riadil aj všadebol Jaroslav Svěchota. K jeho vplyvu na prvú skupinu sa dostaneme až neskôr, pretože na tomto mieste máme na programe pozitívne príklady....