Hneď na začiatku vyzdvihnem krásnu obálku. Taktiež ma zaujali na zadnej strane ódy od čitateľov. A tak som sa pustila do čítania. Už po pár stranách som bola nervózna. Síce Majka používa krásny jazyk, hru so slovami a má veľmi peknú skladbu viet, samotný príbeh ma nijako neohúril. Veľakrát sa mi zdalo, že sa točíme dokola v kruhu, čítame to isté, nedeje sa nič záživné, akčné, niečo, čo by ma pri knihe udržalo… A tak som ju niekoľkokrát odložila na dlhý čas... prekážalo mi opakovanie toho, že ma hlavná hrdinka dlhé červené vlasy, ktoré jej stále dorastú (áno, má to súvis s dejom,ale čitateľ hádam vníma čo číta). Rovnako mi prekážala jej sebecká, tvrdohlavá a až bezohľadná povaha. Fantasy svet mi pripadal ako náš stredovek(nie doslova,len si predstavte život v lesoch bez elektriny),so zaujímavými prvkami o svietiacich kameňoch, prípadne zmienkami o Stonehenge. Kým sa začalo také to ozajstné dobrodružstvo, nič to so mnou nerobilo a knihu som čítala len zo zotrvačnosti. Mrzí ma to, pretože som sa naozaj na knihu tešila. Záver síce bol napínavý, šokujúci,ale epilóg ako upútavka na ďalšiu časť, vo mne vyvolala skôr zmätok ako zvedavosť