Knižku napísala moderátorka najsledovanejšieho programu STV Pošta pre Teba. Kniha je o zákulisí programu, o tom, ako vzniká, o nakrúcaní, kuriózitách, o Pošte pre Teba vo svete. Okrem toho sa v nej autorka vracia k najsilnejším príbehom, o ktorých píše vlastnými očami, píše o tom, ako sa ľudia správali mimo kamier a čo je s ich životmi dnes. Kniha je bohato doplnená farebnými fotografiami.

Ukážka z knihy:

Ako sa to všetko začalo

V novembri 2003 som v najčítanejšom bulvárnom denníku videla reklamu na nový program Slovenskej televízie. Bola tam fotografia Sone Mullerovej ako moderátorky a v texte bola výzva pre ľudí, ktorí chceli stretnúť niekoho po rokoch a vyznať lásku, poďakovať a podobne, aby sa prihlásili do novej televíznej relácie. Podobný program som videla kedysi dávno vo fran-cúzskej televízii a bola som nadšená, aké fantastické prekvape nia tam vedeli pre ľudí pripraviť a aké emócie pritom vznikali. Trochu som Soni závidela, lebo mi bolo jasné, že to bude velmi zaujímavý program, ktorý dáva moderátorovi veľa možností.

Aké bolo moje prekvapenie, keď mi o pár dní nato zazvonil telefón a vtedajší riaditeľ STV Richard Rybníček ma požiadal o schôdzku . Nemala som vtedy veľa času, ale on trval na rýchlom stret nutí, no nepovedal mi, o čo ide. Myslela som si, že chce riešiť situáciu hercov, ktorí v tom období štrajkovali v dabingu. Tak som hneď na druhý deň za ním dobehla do Mlynskej doliny. Keď mi bez dlhých rečí ponúkol Poštu pre teba, skoro som od padla. Veľmi, veľmi som sa potešila. Vedela som, že je to pre mňa skvelá príležitosť — robiť konečne program, ktorý je zaujímavý i náročný zároveň. Jediný problém bol, že v tom čase som pracovala v televízii JOJ — vysielala som tam Raňajojky. Ale pre tože som už dlhšie pociťovala potrebu zmeny, mala som pocit, že stagnujem a v JOJ-ke pre mňa nemali iný program - neváhala som. Richard Rybníček ma lákal na prime-time, sobotný večer a dobrý honorár. Požadoval však okamžitý odchod z TV JOJ. Vzala som si deň na rozmyslenie, ale bolo mi úplne jasné, že niet o čom uvažovať. Dal mi kazetu nemeckej a španielskej verzie Pošty, tie som si rýchlo utekala domov pozrieť a hneď som vedela, že to chcem robiť. A kdesi vnútri som cítila, že tento prog ram mi bude sedieť a určite bude úspešný.