V knihe je opísaná mladosť desiatich kamarátov, štúdium, začiatky v práci. V dospelom veku sú všetci v podstate úspešnými ľuďmi, každý vo svojom obore. Po čase väčšinu z nich spojí jeden zaujímavý obchod, ktorý chcú zrealizovať s pomocou svojho kamaráta zo zahraničia, ktorého niektorí poznajú zo štúdiií na vysokej škole. Už samotný názov hovorí o tom, že sa jedná o príbehy ladené väčšinou humorne. Knihu dopĺňajú aj čiernobiele ilustrácie. 

Všetky postavy a mená v tejto knihe sú vymyslené. Akákoľvek podobnosť je čisto zámerná.

Ukážka z knihy:

Spomienka na neúspešné, alebo lepšie povedané, menej úspešné roky Viktora ľahko vystrašila a zároveň pobavila. Dnes sa jeho firmám darí možno až nad očakávanie dobre. Všetci, ktorým pred niekoľkými rokmi oslovil, vysvetlil čo chce robiť a ponúkol spoluprácu, a ktorí zdvorilo odmietli, dnes určite ľutujú. Niektorí iba v duchu nadávajú a niektorí neuniesli jeho úspech a snažia sa znepríjemňovať mu život. Tých druhých je našťastie menej, ale hlavné je to, že sa im to zväčša nedarí. Aspoň nie tak, ako by si to predstavovali.
Sedel v priestrannej hotelovej izbe ďaleko od malého mestečka, kde sa pred štyridsiatimi rokmi narodil ale veselé detstvo. Odpil z pohára, v ktorom sa trblietalo rubínovočervené francúzske víno Chateau Lafite. Vždy mal rád dobré jedlo a nápoje, ale o takejto značke sa mu niekedy naozaj mohlo iba snívať. A aj sa mu snívalo.

Poznal túto značku, lebo keď ako dieťa chodieval do kina, čo robieval veľmi často, viackrát počul hercov hrajúcich bohatých a úspešných ľudí,ako spomínajú „šatólafiť. Keď pozrel na peknú fľašu, pousmial sa. Asi preto, lebo osobne dával prednosť whisky. Teraz bol však v Paríži, a tak si povedal: „Nebudem predsa piť škótsku a jesť talianske jedlá, keď som vo Francúzsku. Vyskúšam, či je také dobré, aké je drahé.“ Zdalo sa mu, že kvalita je adekvátna cene, aj keď takéto porovnania robil zriedka. Nebol totiž skúpy. Práve naopak. Peniaze rád míňal. Niekedy rozdával a neraz doslova rozhadzoval. Nezriedka pomohol finančne aj ľuďom, ktorí to v skutočnosti vôbec nepotrebovali. Bol už raz taký a niektorí to sem-tam využili. Väčšinou to vedel, ale aj tak len veľmi ťažko dokázal povedať nie. Viktor bol na rozdiel od mnohých „pán“ nie peniazmi, ale duchom. Skutočnosť, že tých papierikov rôznej nominálnej hodnoty, a nielen v našej mene, mal dostatok, mu jeho „panskosf dovoľovala prejaviť naplno. Patril k ľuďom, ktorí majú radi pohodlie. Keď išiel niekam služobne alebo na dovolenku, vždy si vyberal hotel, ktorý poskytoval skutočne veľmi široký výber možností spoločenského, a najmä športového vyžitia. Hotel bezpodmienečne musel mať bazén, saunu, kvalitne vybavené fitcentrum. Samozrejme squashový či tenisový kurt. Na škodu nebola ani bowlingová dráha. Napriek tomu tieto služby, s výnimkou sauny a možno niekedy krytého bazéna, takmer nevyužíval. Bol však vnútorne spokojný, že hotel, v ktorom je ubytovaný, tieto vymoženosti poskytuje. Čo keby sa náhodou rozhodol niektorú z nich využiť? Dobre vedel, hlavne keď išiel sám, služobne, že pravdepodobnosť využitia týchto lákadiel sa silne blížila k nule. Jednoducho chcel mať ten pocit, že je v kvalitnom hoteli. Batožina, ktorú so sebou brával, bola tiež dosť objemná, nakoľko obedy či večere v reštauráciách takýchto hotelov si vyžadujú spoločenský odev. Tomu sa Viktor veľmi rád prispôsoboval.

Dalo by sa dokonca povedať, že sa na to tešil a niekedy si na takéto príležitosti zaobstarával dosť rozsiahlu garderóbu. Iba raz urobil niečo, čo bolo v príkrom rozpore s jeho obvyklým správaním.