Skočná je z "nemeckej trilógie" snáď najdramatickejšia: Céline, jeho žena Lili a kocúr Bébert v nej prechádzajú rútíacím sa Nemeckom a rozprávanie je len obrazom viery, v ktorej pud sebazáchovy zľavuje i z nárokov na dôstojnosť; ľudia nie sú už osobnosti zápasiace o zvyšky svojho postavenia , ale animálny tvorovia v ohrození života. Ak predchádzajúcimi dielmi trilógie prebleskla tu a tam nádej na ľudskú solidaritu a slušnosť, táto posledná próza, ktorú Louis-Ferdinand Céline dopísal deň pred svojou smrťou, spečatila jeho videnie človeka najhlbším sklamaním.