Pokiaľ ťa niekto sleduje, si mŕtvy...

Ďalší svetový bestseller od autora knihy Dievča v ľade. Thriller, ktorý vám nedá spať!

Jednej horúcej júnovej noci je detektív šéfinšpektor Erika Fosterová privolaná k brutálnej vražde. Obeťou sa stal vážený praktický lekár, ktorého našli uduseného vo vlastnej posteli. Zápästia má zviazané a oči vypúlené pod priesvitným vrecom, upevneným tesne pod hlavou.

O niekoľko dní neskôr zomiera za podobných okolností ďalší muž a Erika spoločne s kolegami Petersonom a Mossovou tušia, že čelia sériovému vrahovi. Ten svoje obete sleduje a vyčkáva na vhodný okamih, kedy udrie. Čo majú obaja mŕtvi spoločné?

Existuje v ich minulosti nejaké tajomstvo, ktoré by ich mohlo spájať? A čo ich spája s vrahom?
 
Erika robí všetko preto, aby Nočného lovca zastavila a chytila, aj keď opäť riskuje a dostáva sa do konfliktov s nadriadenými.

A navyše, možno vrah začína sledovať aj ju...

Ukážka z knihy:

Bola sparná letná noc na konci júna. Postava oblečená v čiernom bežala ľahko a s energickým sústredením temnotou. Nebolo počuť žiadne kroky, keď sa jej nohy dotýkali úzkej špinavej cestičky a ladne sa snažili vyhnúť akémukoľvek kontaktu s hustým porastom medzi stromami a kríkmi. Zdalo sa, akoby sa nad lístím vznášal tieň.

Z nočnej oblohy bol vidieť len úzky pás nad stromami vysoko nad zemou. Svetlá z mesta vrhali temné odlesky na okolitú húštinu. Drobná postava pripomínajúca tieň dobehla k čistinke v husti a prudko zastavila. Ostražito, bez dychu a s búšiacim srdcom.

Modrobiely lúč svetla ožiaril okolie vo chvíli, keď vlak, ktorý vyrazil 21:39 na London Bridge, vypol dieselový pohon a vysunul kovové ramená k elektrickému vedeniu nad sebou. Keď okolo prechádzali prázdne vagóny, tieň sa prikrčil. Nasledovali ďalšie dva záblesky a vlak zmizol. Úzky pás húštiny sa opäť ponoril do tmy.

Tieň sa znovu rozbehol a nehlučne sa vznášal po ceste, ktorá sa mierne stáčala smerom od koľajníc. Stromy po ľavej strane začínali rednúť, takže odhalili výhľad na domy v radovej zástavbe. Postava zaznamenala rýchly sled záberov na záhrady vzadu za domami, ktoré sa okolo nej mihali. Upravené pásy so záhradným nábytkom, prístrešky na náradie, hojdačky - to všetko bolo ponorené v ťažkom nočnom vzduchu.

Konečne sa objavil ten dom. Bol to viktoriánsky radový domček, ktorý sa spredu ničím nelíšil od ostatných stavieb na ulici. Tri poschodia svetlých tehál, ale majiteľ nechal za domom vybudovať veľkú zasklenú prístavbu, ktorá rozširovala prízemie. Tieň o majiteľovi vedel všetko. A poznal tiež dispozície domu. Poznal i majiteľov denný rozvrh. A čo je najdôležitejšie - vedel tiež, že dnes v noci je sám.

Tieň sa na konci záhrady zastavil. Pri drôtenom plote, ktorý oddeľoval záhradu od Špinavej cestičky, rástol mohutný strom. V jednom mieste sa pletivo zarezávalo do kmeňa a zhrdzavená kovová tyč rozďavila záhyby kôry, takže pripomínala veľké ústa bez pier. Nepreniknuteľná koruna lístia zakrývala výhľad z domu na železničnú trať. Počas niekoľkých predchádzajúcich nocí tieň podnikol rovnakú cestu a starostlivo prestrihal okraj pletiva a znovu ho voľne pripol späť na pôvodné miesto. Teraz bolo ľahké pletivo nadvihnúť. Postava sa prikrčila a preliezla dierou. Pretože už celé týždne nepršalo, tráva bola suchá a zem popraskaná. Tieň sa pod stromom postavil a rýchlym a plynulým pohybom preletel trávnik.

Na zadnej stene domu visela klimatizačná jednotka. Jej hlasný zvuk prehlušil tiché praskanie krokov na štrku, ktorý lemoval úzku cestičku medzi sklenenou prístavbou a susedným domom. Tieň dobehol k nízkemu výsuvnému oknu a skrčil sa pod širokou okennou rímsou. Svetlo vychádzajúce z okna vytváralo na múre susedného domu žltý štvorec. Postava si stiahla hlbšie do očí kapucňu bežeckého dresu a pomaly sa posúvala hore, aby mohla ponad rímsu nazrieť do domu.