Milióny ľudí boli nútení počas druhej svetovej vojny opustiť svoj domov. Odišli pred nebezpečenstvom alebo boli vnútorne presídlení, presunutí na nútené práce alebo do koncentračných táborov. Ako sa títo ľudia po vojne vracali do svojich domovov? Kapitola nie nevýznamná, ak si uvedomíme, že pohyb ľudí prebiehal všetkými smermi, navyše na vojnou zničenom kontinente. Hrozilo nebezpečenstvo šírenia chorôb, nedostatočného zásobovania i kriminálnych zločinov. Toho si boli vedomí aj vládni činitelia, a to dokonca už počas vojny. Už od roku 1942 prebiehali rozsiahle medzinárodné rokovania a vznikali nové dohody. To všetko malo pomôcť tzv. repatriácii, teda návratu do vlasti týchto premiestnených ľudí. Skutočnosť však bola oveľa náročnejšia než plány a návrat sa predĺžil na niekoľko mesiacov a dokonca rokov.

Kniha mapuje organizáciu týchto návratov v Československu od plánov vlády v exile cez činnosť repatriačného odboru po neúnavnú pomoc tisícov ľudí. Dobrovoľníci aj najrôznejšie organizácie prevádzkovali vývarovne a ošetrovali navrátilcov. Text sprevádza jedinečná obrazová príloha originálnych fotografií, vďaka ktorým je možné vidieť, že nešlo o presun masy, ale konkrétnych tvárí. Konkrétnych ľudí, ktorým vojna zmenila znenazdania osud a ktorí sa túžili vrátiť domov.