Voziť Nórov v MHD nie je len tak! Jednak je tam oveľa väčšia zima ako na Slovensku a podľa Ondrejovho písania aj oveľa väčšia sranda. Ale to môže byť aj jeho štýlom.

Možno keby opisoval vyšívanie v Zimbabwe, tiež by vám to prišlo ako závideniahodná činnosť. Prvý záblesk lúčov slávy Ondreja zasiahol, keď na portáli Dailymale.sk vyšiel jeho debutový článok a internet vybuchol. Okamžite sa katapultoval medzi najobľúbenejších autorov a s každým ďalším príspevkom narastal tlak, aby texty vydal knižne. Tak sa aj stalo. Ak očakávate, že sa dozviete pikošky z geografických a demografických rozdielov a nórskych zvyklostí, máte čiastočne pravdu. Akurát, že ich nemusíte postrehnúť, pretože sa budete práve smiať na jeho neopakovateľných, trefných prirovnaniach alebo na jeho skvostnom majstrovstve špičkovania pointy. Ondrej Sokol sa narodil v roku 1980 v katastri malebného mesta Trenčín. Mal snahu vyštudovať prekladateľstvo a tlmočníctvo, ale po zrušení fakulty sa napokon rozhodol splniť si detský sen a začal jazdiť pre Dopravný podnik Bratislava. Odtiaľ to už nabralo rýchly spád - po štyroch mesiacoch odišiel do Nórska a dobre mu tak. Je to práca vonku, posediačky, s pekným výhľadom a, ako sám vraví, rozmanitá, každý deň ho nasrdí niečo nové. Zároveň dúfa, že reputácia vydaného autora bude mať pozitívny vplyv na jeho sexuálny život.

Ukážka z knihy:

Prológ
Telefonát, ktorý mi radikálne zmenil zvyšok života k lepšiemu, prišiel paradoxne v deň, ktorý hádam ani nemohol byť horší.

Musel som ísť do práce, hoci som mal mať dva dni voľna a chystal som sa domov. Môjho zamestnávateľa, ctihodný mestský dopravný podnik, v lete 2007 naplno prikvačila personálna kríza. Akútny nedostatok vodičov dospel do fázy, keď už nestačilo iba tlačiť ľudí do dobrovoľnej práce počas voľna. Prešlo sa na systém prikázaných nadčasov a dokonca rušenia dovoleniek. A tak stojím na zastávke Nová doba a zdesene hľadím na prichádzajúcu deväťdesiatosmičku, ktorej vodiča tu mám vystriedať. Namiesto očakávaného kĺbového autobusu predo mnou zastaví krátka Karosa s pohonom na plyn. Výraz vodiča naznačuje, že už preplával búrlivými vodami zúrivosti a frustrácie do pokojnej zátoky mámvpičizmu, toho druhu ľahostajnosti, keď vám stres a nervy vyhodia poistky.

„Prečo máš krátky?" opýtam sa, keď sa meníme.

„Lebo dlhé už neboli," odpovie mi lakonicky. Okrem vodičov chýbajú podniku aj autobusy, čo je dedičstvo rokov zanedbávania obnovy vozového parku. Kvôli tomu sú teraz dve tretiny busov po papierovej životnosti, niektoré aj trikrát. Nedávno som sa do garáže vrátil ťahajúc za pätnásťročnou Karosou odpadnuté prehrdzavené schodíky zo zadných dverí.

Som v DPB tri mesiace a, slovami Rutgera Hauera z filmu Blade Runner, videl som veci, ktoré si vy, ľudia, nedokážete ani predstaviť. Z misy toalety v odpočinkovej miestnosti na mňa raz vyskočila 

krysa, práve keď som tam riešil to, čo sa obvykle rieši v podobných miestnostiach. Jej vyčítavý pohľad, keď ju prúd trafil do hlavy, mám už naveky vrytý do pamäti. Minulý týždeň som zažil do pol pása vyzlečeného bezdomovca, ktorý si vyvalený na zadnej päťsedačke spokojne z tela olupoval svrab. A dve babky sediace rovno za kabínou a debatujúce, ako cigánsky potkan Dzurinda neznáša Fica, lebo je múdry a spravodlivý a myslí na ľudí. Som touto prácou poznačený na celý život, a to mi ešte ani neskončila skúšobná doba. Bohužiaľ, som príliš poctivý na to, aby som kradol, a príliš škaredý na to, aby som sa nechal vydržiavať.

Autobus je natrieskaný. Napriek pootváraným oknám a vetrákom je v ňom osviežujúcich štyridsaťstupňov Celzia a pripomína skôr dobytčák Deutsche Reichsbahn než prostriedok verejnej dopravy osôb v 21. storočí. Karosa B732, pri generálnej oprave prestavaná na pohon stlačeným plynom, vďaka čomu sa z produktu na svoju dobu slušného stal autobusový ekvivalent Apollo biznis centra - odfláknutý šmejd, do ktorého vliezť je životu nebezpečné. Cestujúci, skomprimovaní v dusnom interiéri v šiestich vrstvách, zazerajú a niektoré jedince so zaťatými čeľusťami vyzerajú ako ľudský sud s nitroglycerínom. Jeden drobný otras a vybuchnú.

Rýchlostná páka je taká vylágrovaná, že pri radení štvorky trieska o dvere kabíny. Zistím to, keď sa medzi hlavicou páky a dverami kabíny ocitnú dva moje prsty. Zrevem niečo absolútne nekompatibilné s ISO certifikátom, na ktorý je DPB taký pyšný. Dva nechty mi v strede fialovejú. Trpiaci substrát* sa usmieva.

Keď odbočujem k Polusu, cucajúc si ubolené prsty, spustí sa ventilátor druhého okruhu chladenia. CNG motory sa pri horúčavách prehrievajú tak, že by som si na ploche pod zadným sklom mohol vypražiť syr s hranolkami.