PREDSTAVTE SI MESTO BEZ POLÍCIE.

MALÉ MESTO, V KTOROM KAŽDOROČNE ZMIZNE TUCET ĽUDÍ. BEZ STOPY. MIESTO NA PERFEKTNÝ ZLOČIN.

VITAJTE NA LUXUSNEJ VÝLETNEJ LODI!

„Napínavý psychotriler odohrávajúci sa uprostred oceánu. Autor prekonal nielen rámec reality, ale zároveň aj hranice fantázie.“

Christine Brand, NZZ am Sonntag

„Žiadna scéna navyše. Žiaden zvrat, ktorý by čitateľ očakával.“

SPIEGEL Online

„Naloďte sa ako pasažier 23.

Ale zachovajte si pevné nervy, aby ste vydržali až do konca.“

Denglers-buchkritlk

„Strhujúci psychotriler- Fitzekova špecialita.“

Freundin

„Zlovestný, múdry a pôsobivý kriminálny príbeh.“

Ukážka z knihy:

Prológ

Ľudská krv:

• 44 % hematokrit

• 55 % plazmy

• A stopercentné svinstvo, ktoré z napichnutej žily nekontrolovane vystrekne do priestoru.

Doktor, ako sa rád nazýval, hoci nebol promovaný, si opakom ruky utrel čelo. Rozotrel si striekance, čo ho zasiahli, a vyzeralo to dosť odporne, ale aspoň mu tekutina netiekla do očí ako minulý rok, keď pri vyšetrení prostitútky sa šesť týždňov strachoval, či sa nenakazil HIV, žltačkou C alebo inou pliagou.

Nenávidel, keď veci nešli podľa plánu. Keď omamný prostriedok zle nadávkoval. Alebo keď sa vyvolení v poslednej sekunde bránili a vytrhli si kanylu z ramena.

„Proším, nie... nie," bľabotal jeho klient. Doktor uprednostňoval toto pomenovanie. Vyvolený bolo priveľmi nadnesené a pacient mu zasa znelo trochu nevhodne, lebo medzi tými, ktorých ošetroval, bolo len niekoľko skutočne chorých ľudí. Aj chlapík na stole bol zdravý ako repa, hoci v tej chvíli vyzeral, akoby ho napojili na vedenie silného prúdu. Čierny atlét prevracal oči, vypľúval penu a pretláčal chrbát, zároveň si zúfalo šklbal putá, ktorými bol pripevnený na ležadle. Bol to vytrénovaný dvadsaťštyriročný športovec na vrchole výkonnosti. Načo sú však roky tréningu, keď vám v žilách prúdi narkotikum? Nie v množstve, aby ho úplne odstavilo, lebo prísun bol prerušený, ale stačilo na to, aby ho lekár bez námahy znovu pritisol na prič-ňu, keď chlapa prešiel záchvat. Ani krv už nestriekala, lebo sa mu podarilo natiahnuť pacientovi elastický obväz.

„Ššš, ššš, ššš."

Položil mužovi ruku na čelo, aby sa utíšil. Bolo horúce a pod halogénovým svetlom sa lesklo potom.

„Čo je to s vami?"

Mandát otvoril ústa. V zorničkách sa mu mihotal strach. Nezrozumiteľne bľabotal. „Ja... nechcem... zom..."