Vybrané kapitoly z dejín Slovenska, ktoré korešpondujú s dejinami Európy a ktoré predkladá Dušan Kováč a kolektív autorov odbornej verejnosti, nemôžu a ani nechcú byť uceleným pohľadom na danú tému. Predstavujú pokus ako je možné vnímať a ako je možné skúmať témy z dejín Slovenska, a to v rôznych historických obdobiach. Aj také zdanlivo parciálne témy, ako je problém kráľovských lesov v stredoveku, či problém pozemkovej reformy v 20. storočí, majú svoj komparatívny potenciál. Nie vždy a nie za každú cenu sa musia robiť pri bádaní nad dejinami Slovenska komparatívny výskum. Ale ukazuje sa, že komparácia v európskom priestore dáva výskumu v oblasti slovenských dejín novú dynamiku a novú perspektívu. Dejiny Slovenska chápané iba v úzkom teritoriálnom, či dokonca etnickom rámci, nepredstavujú totiž samy osebe zmysluplnú oblasť historického výskumu. Pochopenie širokého časového a priestorového rámca , v ktorom sa dejiny Slovenska a Slovákov odohrávali umožňuje slovenskej historiografii posunúť poznanie historického procesu do novej dimenzie, a tým aj dosiahnuť vo výskume novú kvalitu.