Najkrajšie slovenské povesti z pera skutočného mága krásnej literatúry. Z roztratených čriepkov jeho povesťovej tvorby sme zložili pestrofarebnú kyticu príbehov - veselých i vážnych. úsmevných i tragických. priezračne jednoduchých i rozkošatených a spletitých ako nitky osudu. Zahŕňajú takmer celé Slovensko a ponúkajú fantastickú púť hlbinami našich dejín.

Ukážka z knihy:

V Bojniciach už i za najstarších čias boli chýrne kúpele.

Ba vraj kedysi bolo tu až jedenásť liečivých prameňov. Žil tam za starodávna chudobný, ale veľmi usilovný človek. Mal roličku maličkú, i chalupu len takú. že sotva spratala sa do nej rodina, lebo mal jedenásť deti. Ani by ich sám nebol vraj vychoval. lebo všetky boli súce deti a peceň chleba im nestačil, keby im ho bol denne i tri razy nadelil, ale naokolo žilo mnoho dobrých ľudí, nuž pomohli chudobnému človeku.

Iba raz bolo najhoršie.

Neurodilo sa skoro nič na poliach a biedou trpeli i tí, čo inokedy z dobrého srdca rozdávali.

Akože mohlo byť dobre u chudobného človeka?

I stalo sa, že u bedára ostal iba jediný krajec chleba. Ale jedenásť detí už ani o poslednom krajci nevedelo, lebo otec schoval ho sám. keďže nijako nemohol sa rozhodnúť, ktorému z jedenástich detí mal by ho dať.

Napokon sa dohovoril so ženou, že radšej nech krajec uschne, ale nebudú závisť robiť medzi nimi.

Práve v tie časy raz večer zaklopal na chalupe akýsi žobrák, či by ho neprenocovali, lebo že vonku bude lej noci veľká búrka.