Jej otvorené pery akoby sa chystali prehovoriť. Jej mŕtve telo zamrznuté v ľade. A nie je jediná.

Skvelý thriller s nečakanou zápletkou, ktorý nedokážete odložiť.

Ukážka z knihy:

PROLÓG

Keď sa Andrea Douglas-Brownová ponáhľala prázdnou hlavnou ulicou, chodník sa ligotal v mesačnom svetle. Vysoké podpätky jej topánok naň ticho klopkali v často prerušovanom rytme, čo bol následok množstva vodky, ktoré vypila. Januárový vzduch bol ostrý a koža ju na holých nohách od chladu pálila. Vianoce a Nový rok boli nenávratne preč. Zostala po nich len studená prázdnota. Míňala výkladné skrine ponorené do tmy. Ich temnotu rušil len obchod s alkoholom stojaci priamo pod blikajúcou lampou pouličného osvetlenia. Vnútri obchodu sedel nad žiariacou obrazovkou laptopu zhrbený Ind, ktorý si ju vôbec nevšimol, keď prechádzala okolo.

Andreu po odchode z krčmy poháňala zlosť. Nevnímala, kam vlastne ide, až do chvíle, keď výklady obchodov zmizli a nahradili ich veľké domy stojace ďaleko od chodníka. Konáre mohutného brestu vytvárali neurčitú kostru. Vzpínali sa nahor a mizli niekde v bezhviezdnom nebi. Andrea zastala a oprela sa o múr, aby nabrala dych. Krv jej pulzovala v celom tele a ľadový vzduch ju pri každom nádychu pálil. Obzrela sa a videla, že sa dostala pomerne ďaleko a je takmer v polovici kopca.

Cesta sa tiahla ako stužka melasy, kúpajúca sa v oranžovom svetle sodíkových lámp. Na úpätí kopca stála vlaková zastávka, ktorá sa topila v úplnej tme. Andrea bola zo všetkého toho ticha a chladu stiesnená. Jediné, čo sa tu hýbalo, bol obláčik pary, ktorý v mrazivom vzduchu vychádzal z jej úst. Ružovú kabelku si strčila pod pazuchu a rozhliadla sa. Spokojná zistením, že nikto nie je nablízku, si vyhrnula predok tesných šiat a vytiahla iPhone zastrčený za nohavičkami. Kryt telefónu so Swarovského krištáľmi sa v oranžovom pouličnom svetle lenivo zaligotal. Displej ukazoval, že tu nie je žiaden signál. Zakliala, strčila telefón späť do nohavičiek a otvorila malú ružovú kabelku. Vnútri ležal starší iPhone, tiež s nápadným Swarovského krytom, ale niekoľko kamienkov na ňom chýbalo. Ani jeho displej neukazoval signál.

Andrea cítila, ako sa jej zmocňuje panika. Rozhliadala sa okolo seba. Domy stáli ďaleko od cesty, ukryté za vysokými živými plotmi a železnými bránami. Keď sa dostane hore na kopec, pravdepodobne bude mať signál. Čert to ber, povedala si, potom už zavolá otcovmu vodičovi. Vymyslí si nejaké vysvetlenie, ako sa dostala na juh od rieky. Zapla si kratučkú koženú bundičku, ruky si preložila cez hrudník a vyrazila smerom nahor. Starý iPhone stále zvierala v ruke ako nejaký talizman.

Keď za ňou zaburácal motor automobilu, otočila hlavu a zažmurkala do žiary reflektorov. Jasné svetlo jej dopadalo na holé nohy, takže si pripadala byť ešte odhalenejšia. Jej nádej, že by to mohol byť taxík, zmizla, keď videla, že strecha auta je nízka a nesvieti na nej nápis „TAXI“. Otočila sa a pokračovala v chôdzi. Zvuk motora zosilnel, reflektory jej svietili nad hlavou a na chodníku pred ňou vytvárali veľký kruh. Ubehlo niekoľko sekúnd, ale svetlá ju stále prenasledovali.