Percy Jackson si už zvykol na to, že nie je obyčajný chalan z New Yorku – ako syn boha mora Poseidóna patrí do dvoch svetov, ľudského aj mytologického, kde sa to hemží zákernými a krvilačnými obludami. A mnohé z príšer, ktoré donedávna poznal len zo starých gréckych bájí, ho teraz chcú pripraviť o život... Po nečakane pokojnom školskom roku sa v posledný deň pred prázdninami na Percyho zosype celá lavína problémov – hodina telocviku sa zmení na vybíjanú s ľudožrútskymi obrami, kamarát Grover sa dostane do problémov a Táboru polokrvných hrozí zničenie. A tak sa Percy a jeho priatelia vydávajú na ďalšiu nebezpečnú výpravu...

Ukákžka z knihy:

    „No, asi máš právo vedieť to,“ ozvala sa nakoniec. „V tú noc, keď sme sa blížili k táboru, Grover sa pomýlil a párkrát zle zabočil. Spomínaš si, ako ti to kedysi povedal?“

     Prikývol som.

    „No, tak tá najhoršia odbočka viedla do skrýše jedného Kyklopa v Brooklyne.“

    „V Brooklyne žijú Kyklopi?“ spýtal som sa.

    „A neveril by si koľkí. No o to nejde. Tento Kyklop nás dostal. Podarilo sa mu rozdeliť nás v chodbách jedného starého domu vo Flatbushi. Kyklop dokáže napodobniť každý hlas, Percy. Presne ako Tyson na palube Princeznej Andromedy. Prilákal nás jedného za druhým. Tália si myslela, že ide zachrániť Luka. Luke mal pocit, že počuje kričať o pomoc mňa. A ja... ja som zostala potme sama. Mala som sedem rokov. Nedokázala som ani trafiť k východu.“

     Odhrnula si vlasy z tváre. „Spomínam si, ako som našla hlavnú miestnosť. Všade po zemi sa tam váľali kosti. A Tália, Luke aj Grover boli zviazaní, mali zapchaté ústa a viseli zo stropu ako údené šunky. Kyklop práve zakladal uprostred izby oheň. Vytiahla som nôž, ale začul ma. Otočil sa a usmial sa. Odkiaľsi poznal hlas môjho otca. Myslím, že mi ho jednoducho vysal z hlavy. Povedal: ,,No tak, Annabeth, neboj sa. Mám ťa rád. Môžeš tu zostať so mnou. Môžeš tu zostať navždy.“

     Striaslo ma. Rozprávala to tak, že aj teraz — po šiestich rokoch — ma to desilo viac než všetky duchárske historky, ktoré som kedy počul. „Čo si spravila?“