„Vždy bolo prejavom trestuhodnej opovážlivosti a správania proti vžitým obyčajam, ak sa niekto pozrel cisárovi do očí."

„Chcel som napísať knižku o mechanizme diktatúry, o tom, aká je moc vo svojej podstate demoralizujúca, skorumpovaná a deformujúca,“ povedal o svojej knižke Cisár majster reportážneho žánru Ryszard Kapuściński.

Autokratickí vládcovia, revolúcie, neznáme a vzdialené krajiny. To všetko spája knihy Ryszarda Kapuścińského, ktorý bol vždy v správnom čase na správnom mieste. Jeho kniha Cisár, to je na jednej strane vynikajúca reportážna sonda do hĺbky Etiópie pod neobmedzenou vládou cisára Hajle Sillaseho, a na strane druhej je to mimoriadne kvalitná próza prešpikovaná satirou a iróniou, ktoré sú Ryszardovi Kapuścińskému vlastné v každej jeho knihe. Etiópia v knihe Cisár je však najmä nadčasovou metaforou fungovania totalitných štátov po celom svete. Včerajších. Dnešných. A celkom iste aj tých zajtrajších.

„Písať o Kapuścińského Cisárovi, to je ako písať o Homérovej Iliade. Po stránke faktografickej táto kniha rozpráva o etiópskom cisárovi Hajle Sillasem a o ľuďoch slúžiacich na jeho dvore. Hovorí o tom, ako ich servilnosť, podlízavosť, strach, nenásytnosť, poddajnosť a zápas o vládcovu priazeň utkali tkanivo tyranie. Od začiatku však môžeme pochybovať: je tá kniha naozaj len o cisárovi Hajle Sillasem? Naozaj Kapuściński rozpráva iba o Etiópií? V Maroku zakázali publikovanie Cisára, hoci Kapuścińskému nikdy nenapadlo, že odkazuje aj na tamojšieho kráľa Hasana. Popularitu vo Švajčiarsku získal okrem iného aj preto, že ľudia si všimli podobnosť s hierarchickou organizáciou vo veľkých korporáciách i iných inštitúciách. Vo Veľkej Británii zas čitatelia našli v Cisárovi analógiu s tvrdou politikou Margaret Thatcherovej.”

Artur Domoslawski, reportér

Ukážka z knihy:

Trón

Zabudni na mňa,
všetko je to už preč...
cigánske tango

Ach, Nigus Negesti,
pomôž Abesínii,
ohrozená je už
na celej južnej línii.
A na sever od Makaly,
oj, tam sa už predrali.
Nigus, Nigus,
daj mi guľky a prach.

predvojnová varšavská pieseň

Keď pozorujeme správanie sliepok v kuríne, zistíme,
že vyššie postavené sliepky ďobú do nižšie postavených sliepok a tie pred nimi ustupujú. V ideálnom prípade nachádzame jednoduchú hierarchiu – na vrchole je nadsliepka, ktorá ďobe do všetkých sliepok, a tie uprostred hierarchie zasa ďobú do tých, ktoré sú nižšie, ale rešpektujú sliepky s vyššou pozíciou. Na dne sa nachádza sliepka popoluška, ktorá musí ustupovať všetkým ostatným sliepkam.
Adolf Remane; Svojrázne zvyky stavovcov

O autorovi

Ryszard Kapuściński bol poľský reportér, novinár a publicista. Patril k najprekladanejším súčasným poľským autorom.
Ako 17-ročný debutoval básňami v týždenníku Dziś i jutro (Dnes a zajtra). Svoju novinársku kariéru začal v novinách Sztandar Młodych (Standarta mladých).
V roku 1956 dostal svoju prvú cenu – Zlatý kríž za zásluhy – za reportáž To też jest prawda o Nowej Hucie (To je tiež pravda o Novej Huti), v ktorej opísal ťažké životné podmienky robotníkov na socialistickej stavbe baníckeho kombinátu Nowa Huta neďaleko Krakova. Zomrel v roku 2007, vo veku takmer 75 rokov, vo Varšave.