Vo svojej poslednej knihe, ktorá bola publikovaná až po jeho smrti v januári 2017, sa Bauman venuje tendenciám, ktoré sú prejavom nostalgických túžob po idealizovanej či imaginárnej minulosti. Z tejto pozície analyzuje príčiny kríz súčasnej spoločnosti.

Kniha uzatvára bohatú Baumanovu spisbu a pridáva sa k slávnym titulom ako Tekutá modernita, Tekutá láska, či Modernita a holokaust.

Ukážka z knihy: 

Vek nostalgie

Takto (pre prípad, že ste pozabudli) sa Walter Benjamín vyjadril vo svojej eseji „Tézy o filozofii dejín“, ktorú napísal začiatkom štyridsiatych rokov 20. storočia, o posolstve, ktoré nesie Angelus Novus (premenovaný na „Anjela dejín“) - nakreslený Paulom Kleem v roku 1920:

Tvárou sa obracia k minulosti. Tam, kde my vidíme reťaz udalostí, vidí on jednu jedinú katastrofu, ktorá neprestajne vŕši trosky na trosky a vrhá mu ich k nohám. Asi by rád zotrval, prebudil mŕtvych a rozbité poskladal. Ale z raja duje víchrica, ktorá sa oprela anjelovi do krídel takou silou, že ich už nemôže zložiť. Táto vichrica ho nezadržateľne ženie do budúcnosti, ktorej sa obracia chrbtom, a hora trosiek pred ním rastie po nebo. To, čo voláme pokrok, je táto víchrica.

Keby sa mal človek zblízka pozrieť na Kleeho kresbu takmer o storočie neskôr ako Benjamín zaznamenal svoj nezmeme hlboký a skutočne jedinečný postreh, zachytil by anjela dejín znova v plnom rozlete.