Ako prežiť medzi ľuďmi

Ilustroval Ivan Popovič / Kaligramy Dávid Popovič

PRÍHOVOR K PRIATEĽOM I NEPRIATEĽOM, KTORÍ SA STANÚ PRIATEĽMI

Občas sa ma kdekto pýta, prečo píšem. Raz odpoviem vážne: Preto, aby som zanechal stopu budúcim generáciám. Inokedy trocha zažartujem: Preto, lebo ma nikto nepočúva. Časom mi však došlo, že písanie je pre mňa prácou na zveľaďovaní samého seba. Tak ako by malo byť vyučovanie prácou na zveľaďovaní učiteľky, liečenie prácou na zveľaďovaní lekára, rýľovanie prácou na zveľa-ďovaní záhradníka. Až potom príde na rad čitateľ, žiak, pacient, konzument plodov záhradníkovej práce.
Možno to znie nadnesene, ale je to tak. No kým som si to neuvedomil, nevedel som, že píšem pre radosť. Teraz to však viem. Lebo podľa státisícov čitateliek a čitateľov mojich kníh sa moja radosť z písania prenáša aj na nich. Po tých tisíckach prečítaných strán máme spolu priam rodinný vzťah.
Preto si trúfam ponúknuť návod, ako prežiť medzi ľuďmi. Sú to moje skúsenosti, úvahy, prehry, výhry, pády i vzlety, aj keď viem, že skúsenosť je neprenosná. Niektoré z nich ste už možno čítali, viem, i ja som čítal Senecu, Tolstého či Peteraja a čítam ich stále znova. Pravdu si treba pripomínať, vracať sa k nej, žiť ju. Aby nám nezovšednela ako reklama. Ak máte pocit, že píšem pravdu, mám dôvod na radosť. No aj keď si to nemyslíte, budem si vážiť váš postoj. Ako by som si mohol nevážiť napríklad postoj švajčiarskeho gazdu, ktorý pred vojakmi sfanatizovanými vojnovým nepriateľstvom zachránil život svojmu oslíkovi legendárnym výrokom „Somár je Švajčiar!“ Bodaj by sme všetci takto príkladne zachraňovali svoje somáre.
Je pre mňa cťou, že vytvoriť túto knihu sa so mnou podujal spisovateľ, výtvarník, filmár, animátor, ilustrátor a skvelý chlapík Ivan Popovič. A pridal sa k nemu i jeho nemenej skvelý syn Dávid. Kresby sú také výstižné, až mám pocit, že neilustrujú môj text, ale ja komentujem Ivanove obrázky. Takže ak sa vám náhodou nebude chcieť čítať, stačí si poriadne pozrieť skvostné kresby. Ivan a Dávid, patrí vám moja veľká vďaka.

autor

Ukážka z knihy:

PREČO NEBOJUJEM

Útočia na mňa, no ja nereagujem. Pýtajú sa ma, prečo nebojujem. Vždy som bojoval, ale jediné, čo som dosiahol, bolo, že som sa znížil na úroveň útočníkov. Lenže orol proti vrabcom nebojuje. Nanajvýš ich ľutuje. Keby som bojoval, akoby som súdil. Ja tu však nie som nato, aby som človeka súdil, ale oslavoval ho. Svojím slovom nechcem bojovať proti zlu. Zato chcem velebiť dobro. Nesúdim nenávisť, ale oslavujem lásku. Vari ľudia nevedia, že kto súdi, bude súdený? Vari nepočuli o tom, že čo zasejú, to budú žať? Vari netušia, že bojom posilňujú práve to, čo nechcú? Prečo sa mám dať vtiahnuť do boja, bez toho, aby som sa najprv pokúšal nastoliť mier? Kristus hovorí: Nechajte mŕtvych pochovávať svojich mŕtvych. No v tej istej chvíli - poučený osobnou skúsenosťou - dodáva: Kto má uši, nech počúva. Vie, že všetci majú uši na zlé. Vie však aj to, že zlo, ohováranie, krivé obviňovanie, podvod, pokrytectvo sú súčasťou životnej reality. Farizejov nielenže prijíma, ale pokúša sa mať ich rád. V Jóbovej knihe sa hovorí: „Prišli synovia Boží, aby predstúpili pred Hospodina, a prišiel s nimi aj Satan."

Z knihy číta Vlado Kobielsky

O autorovi

Jozef Banáš – Slovenský spisovateľ, politik, diplomat, topmanažér.
Narodil sa 27.9.1948 v Bratislave, kde dodnes žije a tvorí. Jeho manželka Mária (1952) je známa slovenská výtvarníčka (keramická plastika), s ktorou má dve dcéry Máriu Zinburgovú (1974), Adelku (1980) a vnučku Natali.

Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave, odbor zahraničný obchod (1972), pracoval ako topmanažér v zahraničnom obchode (Chirana export Piešťany), leasingu (Reiffeisen – Tatraleasing), priemysle (Reemtsma Hamburg – Slovak International Tabak). V rokoch 1983 – 1988 bol tlačovým atašé na československom veľvyslanectve v Nemeckej demokratickej republike a po nežnej revolúcii (1989) bol v rokoch 1990 – 1992 československým vyslancom v Rakúsku.

V roku 2002 bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za liberálnu stranu ANO. V parlamentnej diplomacii dosiahol významné úspechy, keď sa stal prvým poslancom v histórii, ktorý bol v jednom funkčnom období vedúcim dvoch stálych delegácií NR SR – pri Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a Parlamentnom zhromaždení NATO, kde ho v Benátkach v roku 2004 zvolili ako prvého Slováka v histórii za viceprezidenta. Literárna kritika označila Jozefa Banáša za muža, ktorý naskočil na vlak slovenskej literatúry v plnej rýchlosti rovno do lokomotívy. V roku 2007 napísal prvý bestseller Idioti v politike. „Ponúkol som text priateľovi vydavateľovi, ktorý sa bál ísť do rizika. Založil som si teda s manželkou vlastné vydavateľstvo Kelion a knihu vydal. Do konca roka 2011 sa predalo cez tridsať tisíc výtlačkov. Priateľ vydavateľ si dnes búcha hlavu do steny...“

Písal od roku 1978 popri svojich zamestnaniach, profesionálne sa písaniu venuje od roku 2006. Populárny moderátor a novinár Marián Leško o ňom povedal: „Banášova prvá profesionálna päťročnica bola úspešnejšia ako ktorákoľvek sovietska päťročnica od čias Stalina. Rok 2007 – bestseller Idioti v politike, 2008 – bestseller Zóna nadšenia, 2009 – bestseller Zastavte Dubčeka!, 2010 – bestseller Kód 9, 2011 – bestseller Sezóna potkanov. Z nich boli Zóna nadšenia, Kód 9 a Zastavte Dubčeka preložené do češtiny, poľštiny a nemčiny. Zóna nadšenia získala v roku 2008 v čitateľskej ankete Knižnej revue titul kniha roka a v roku 2011 sa dostala do finále nemeckej literárnej ceny Johanna Gottfrieda Seumeho. Román Zastavte Dubčeka! obdržal výročnú cenu SC PEN za rok 2009. Je to bilancia päťročnice, ktorou sa nemôže pochváliť žiadny slovenský spisovateľ.“ „Najmenej“ sa predalo z románu Zastavte Dubčeka! (16 tisíc), najviac z románov Kód 9 a Sezóna potkanov, viac ako 33 tisíc. V prepočte na počet obyvateľov by sa Banášove knihy predávali v USA v číslach od 900. tisíc do 1,8 milióna. Literárna kritika ho prirovnáva k autorom, ako Dan Brown a Paolo Coelho. Banáš ku spomínaným autorom pridáva ako vzor Angličana Kena Folleta.