Pohřbený obr je brilantné dielo napísané jedným z najväčších žijúcich britských prozaikov. Dej románu na pomedzí fantasy zasadil autor do počiatkov raného stredoveku, kedy sa Británia, ktorú dávno opustili Rimania, nezadržateľne mení na trosky. Kráľ Artuš iste vykonal pre zmier na ostrove svoje, ale aj on už sa odobral do prepadliska dejín a po nepokojnej krajine blúdia rôzne indivíduá vrátane tých nadprirodzených. Príbeh začína rozhodnutím starých manželov Axla a Beatrice vydať sa krajom hmly a dažďa v nádeji, že sa stretnú so synom, ktorého roky nevideli. Očakávajú mnohé nebezpečenstvá, ale netušia, že im táto cesta odhalí dávno zabudnuté temné miesta ich vzájomnej lásky. Miestami surový, zato však hlboko dojímavý príbeh o stratených spomienkach, láske, pomste a vojne.

 
„Ishigurova nová kniha zostane človeku v hlave veľmi dlho potom, čo ju dočíta... Autor sa v nej nebojí pustiť do veľkých, osobných tém, rovnako ako do mýtov, histórie a fantázie. Pohřbený obr je úplne mimoriadny román.“ – Neil Galina, New York Times

„Keď zmiešate Jane Austenovej a Franza Kafku, máte Ishiguro v kocke – len do zmesi musíte pridať štipku Prousta.“ – Sara Daniusová, výbor pre Nobelovu cena za literatúru

„Pohřbený obr sa vyznačuje takou imaginatívnou silou, náladou a premietavosťou, že ho nemohol napísať nikto iný ako Ishiguro ... Po spôsobe McCarthyho Cesty vytvoril Ishiguro fantastickú alternatívnu realitu, ktorej pre jej integritu a emocionálnu pravdivosť uveríte bez váhania.“ – Jason Cowley, Fmancial Times

Ukážka z knihy

Kapitola první

Dlouho byste hledali ty vinoucí se stezky či poklidná luka, jimiž Anglie později proslula. Našli byste jen míle a míle pusté, neobdělané země; nahrubo proklestěné pěšiny přes rozeklané kopce či holá rašeliniště. Silnice, které tady zbyly po Římanech, se dávno rozpadly či zarostly, nezřídka zcela splynuly s divočinou. Nad řekami a blaty visely cáry ledových mlh, jež prokazovaly znamenitou službu lidožravým obrům, kteří tehdy byli v této zemi dosud domovem. Nedaleko usedlý lid – a těžko odhadovat, jaké zoufalství ho přivedlo k tomu zabydlet se v tak ponurém kraji – se těch oblud, jejichž supění bývalo slyšet daleko dřív, než se znetvořené postavy vynořily z mlh, patrně měl co obávat. Jenže takové příšery tenkrát nikoho neohromovaly. Lidé na ně pohlíželi jako na běžné riziko a měli tenkrát tolik jiných starostí. Jak dobýt z tvrdé půdy obživu, jak nepropálit všechnu zásobu dříví, jak zarazit nemoc, která za jediný den zabije tucet prasat a dětem zní vypučí na tváři zelená vyrážka.
     Každopádně obři nebyli zase tak hrozní, pokud je člověk nedráždil. Bylo třeba smířit se s tím, že se netvor čas od času, dost možná po nějaké skryté rozepři mezi svými, za strašlivého ryku a běsnění připotácí do vsi, a ať místní sebevíc křičí a máchají zbraněmi, valí se osadou a zraní každého, kdo mu dost rychle nejde z cesty. Nebo taky s tím, že obr občas odnese s sebou do mlh nějaké dítě. Tehdejší člověk musel k takovým ukrutnostem zaujímat filosofický postoj.

Knihu preložila Lenka Sobotová 

O autorovi

Kazuo Ishiguro sa narodil roku 1954 v japonskom meste Nagasaki. V šiestich rokoch sa s rodičmi presťahoval do Veľkej Británie, kde vyštudoval anglickú literatúru a absolvoval známy kurz tvorivého písania na University of East Anglia. Literárne debutoval v roku 1981 uverejnenými poviedkami v časopisoch. O rok neskôr vyšiel jeho prvý román S výhľadom na kopce (A Pale View of the Hills), príbeh japonskej vdovy žijúcej v Anglicku. Priamo do povojnového Japonska potom Ishiguro zasadil svoj druhý román Maliar pominuteľného sveta (An Artist of the Floating World, 1986, česky 1999). Celosvetovú slávu dosiahol knihou Súmrak dňa (The Remains of the Day, 1989, česky 1997), ktorá sa dočkala aj úspešného filmového spracovania. Do češtiny boli preložené aj jeho ďalšie dva romány, Keď sme boli sirotami (When We Were Orphans, 2001, česky 2006) a Neopúšťaj ma (Never Let Me Go, 2005, česky 2007), a poviedková zbierka Nokturna (Nocturnes, 2009, česky 2010). Obdiv čitateľov aj kritikov vyniesli Ishiguro najmä jeho vycibrený štýl, cit pre jazyk, dokonalé vykreslenie nálady a schopnosť zachytiť aj tie najjemnejšie emócie a plynutie času. Za svoje dielo autor dostal rad význačných ocenení, od Booker Prize či Whitbread Prize až po to najprestížnejšie - Nobelovu cenu za literatúru. Žije s manželkou a dcérou v Londýne.